Krajiny by mali obnoviť dôveryhodnosť a rešpekt voči medzinárodným organizáciám. Mali by tiež mať odvahu zreformovať Európsku úniu tak, aby bola silnejším a zjednotenejším aktérom vo svete. NATO by malo zostať organizáciou, ktorá je garantom bezpečnosti a obrany. Uviedol to prezident Peter Pellegrini v príhovore pri prijatí vedúcich diplomatických misií akreditovaných na Slovensku.
Slovensko je podľa Pellegriniho súčasťou Únie. „V dnešnom turbulentnom svete je v záujme Slovenska, aby EÚ bola silná a jednotná, konkurencieschopná a schopná chrániť svoje záujmy. Na to potrebuje jednotu a silu. Potrebuje silných lídrov, ktorí pretavia tieto výzvy do skutočnej politiky. Potrebuje tiež byť schopná priznať si chyby, vidieť svoje slabé stránky a napraviť ich,“ podotkol.
Tvrdí, že Slovensko chce, aby NATO predchádzalo aktom agresie a nechce, aby vytváralo konflikty medzi vlastnými členmi. Hlava štátu deklarovala, že Slovenská republika je pripravená prispieť aktívnou politikou. Zároveň bude posilňovať Alianciu tak, aby ostala súdržná a bezpečná.
NATO podľa Pellegriniho čelí výzvam nielen na svojich hraniciach, ale aj vo vnútri. „Nemôžeme si dovoliť oslabovať sa navzájom, je neprijateľné nahrádzať partnerstvo a dialóg hrozbami a jazykom agresie. Rešpekt, dôvera a spoločné hodnoty sú našou silnou stránkou, našou najlepšou obranou v rýchlo sa meniacom bezpečnom prostredí,“ povedal prezident. Apeloval, aby silné slová nahradili činy, ktoré posilnia stabilitu, mier a spoluprácu vo svete. Nedôvera, colná vojna a politika sily voči spojencom nebudujú podľa hlavy štátu silné partnerstvo, ale naopak ho oslabujú.
„Pre Slovensko nie je odpoveďou ustúpiť, odpoveďou je zostať aktívne zapojené v Európe, NATO a v Organizácii Spojených národov,“ skonštatoval Pellegrini. Pre Slovensko je podľa neho multilateralizmus kľúčovým záujmom. Potrebuje medzinárodné organizácie, ktoré fungujú a ktoré môžu ľudia rešpektovať. „Odpoveďou je reforma, aby boli jestvujúce inštitúcie silnejšie, efektívnejšie a dôveryhodnejšie,“ dodal prezident. Zároveň poukázal na to, že politická energia a zdroje by mali ísť do vylepšovania organizácií a nie do budovania paralelných medzinárodných inštitúcií, ktoré majú nejasné úlohy a ciele a ktoré nemusia prežiť dlhšie ako ich zakladatelia.
