„Ahoj, diktátor,“ privítal Viktora Orbána pred vyše desiatimi rokmi vtedajší predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Na samite v lotyšskej Rige ho potom pred kamerami ešte familiárne potľapkal po tvári.

Krátka scéna z roku 2015 výstižne zachytila, ako vyzeral vzťah maďarského premiéra s Európskou úniou. Ten sa zhoršoval už od roku 2010, keď sa Orbán vrátil k moci a začal prestavovať systém spôsobom, ktorý v Bruseli vyvolával čoraz väčšie obavy z oslabovania právneho štátu, nezávislosti médií aj súdov.

Zatrasie sa orbánomika? Magyar sľúbil euro aj miliardy z Bruselu, no experti varujú pred nárazom na realitu

Po šestnástich rokoch nepretržitej vlády sa teraz táto éra politicky uzatvára. Orbán, ktorý si počas rokov vybudoval blízke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a oporu nachádzal aj u amerického prezidenta Donalda Trumpa, vo voľbách padol.

K odovzdaniu moci síce dôjde až v najbližších týždňoch, no už prvé reakcie zo zahraničia naznačujú, že svet očakáva citeľnú zmenu kurzu. Kým Rusi hovoria o rozhodnutí, ktoré Maďari oľutujú, v Bruseli panuje optimizmus.

„Maďarský ľud prehovoril a znovu sa prihlásil k svojej európskej ceste,“ vyhlásila podľa servera Politico predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Naznačila, že chce s novou vládou čo najskôr nadviazať spoluprácu.

To však neznamená, že trecie plochy zmiznú. Čo možno očakávať od Pétera Magyara?