Na Slovensku príjem rodičov nepredstavuje zásadnú bariéru pri štúdiu detí na vysokej škole. Pravdepodobnosť štúdia rastie s príjmom rodičov, no rozdiely sú pri väčšine populácie relatívne malé.
Výraznejší nárast nastáva až pri najvyšších príjmových skupinách. Kým z najchudobnejších rodín sa na vysokú školu dostane každé druhé dieťa, z priemerne zarábajúcich rodín je to 60 percent. Spomedzi piatich percent najbohatších rodín je to 90 percent, uviedla to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Prístup k vzdelaniu
V medzinárodnom porovnaní je nízky príjem rodičov na Slovensku výrazne menej limitujúcim faktorom pre vzdelanie ich detí než v iných rozvinutých krajinách.
„Podstatný rozdiel v prístupe k vysokoškolskému vzdelaniu je viditeľný najmä u detí pochádzajúcich z podpriemerne zarábajúcich rodín. Šanca, že sa dieťa pochádzajúce z týchto pomerov dostane na vysokú školu, je výrazne vyššia na Slovensku než napríklad v USA, Írsku či Francúzsku. Kým v USA alebo napríklad v Írsku sa na vysokú školu dostane len každé tretie dieťa z najchudobnejších rodín, tak u nás je to približne polovica,“ uviedla Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Na vysoké školy nastupuje výrazne viac žien než mužov. Až 67 percent dievčat narodených medzi rokmi 1998 až 2000 študovalo na vysokej škole. V prípade chlapcov je tento podiel podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť 56 percent.
Vo všetkých príjmových skupinách, s výnimkou dvoch najnižších, je podiel dievčat študujúcich na vysokých školách vyšší než podiel chlapcov.
Tento rozdiel je podľa rady najviditeľnejší pri deťoch pochádzajúcich z priemerne zarábajúcich domácností. Dve z troch dievčat pochádzajúcich z priemerne zarábajúcich rodín navštevujú vysokú školu.
V prípade chlapcov je na vysokej škole len každý druhý. Slovenské výsledky kopírujú trend z iných rozvinutých štátov, kde mladé ženy dosahujú v priemere vyššie vzdelanie než muži.
Regionálne rozdiely
Podobne ako v prípade príjmovej medzigeneračnej mobility existujú výrazné regionálne rozdiely v dostupnosti vysokoškolského vzdelania.
„Kým tri štvrtiny detí pochádzajúcich z Bratislavy či Košíc študujú na vysokej škole, tak v najmenej rozvinutých okresoch východného a južného Slovenska (Rimavská Sobota, Kežmarok, Poltár) pokračuje v štúdiu na vysokej škole menej ako polovica detí,“ spresnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Výsledky vo vzdelávaní v zaostávajúcich okresoch ťahajú nadol najmä deti pochádzajúce z nízkopríjmových rodín.
Pravdepodobnosť štúdia je negatívne korelovaná s priemernou dlhodobou nezamestnanosťou v regióne. „V okresoch s historicky vyššou priemernou nezamestnanosťou pozorovanou v generácii rodičov je nižšia prevalencia vysokoškolského štúdia detí pochádzajúcich z prvej pätiny najmenej zarábajúcich rodín,“ doplnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Podľa výsledkov prieskumu EU-SILC, menej ako 15 percent detí, ktorých obaja rodičia majú iba nízke vzdelanie (základná škola alebo učňovské vzdelanie bez maturity), vyštuduje vysokú školu.
Na druhej strane takmer 80 percent detí pochádzajúcich z rodín, kde obaja rodičia majú vysokoškolské vzdelanie, získa vysokoškolský titul.
