Najvyšší súd dôrazne odmieta prístup, podľa ktorého by bolo možné spochybňovať rozhodnutie dovolacieho súdu len s poukazom na to, že súdne rozhodnutia, ktoré preskúmaval, sú odlišné.
Akceptovanie takéhoto prístupu by znamenalo popretie samotnej podstaty systému riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.
Právne akty
Reaguje tak na verejné vyjadrenia, ktoré v ostatných dňoch zazneli v mediálnom priestore vo vzťahu k rozhodnutiu jeho dovolacieho senátu.
Zdôraznil, že súdne rozhodnutia nie sú politické signály, ale právne akty a právny štát stojí alebo padá s ochotou túto pravdu brániť. Najvyšší súd o tom informoval na svojom webe.
„Rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré sa líši od napadnutého rozhodnutia, je výkonom zákonnej právomoci a v žiadnom prípade nie je možné interpretovať ho ako pochybenie,“ zdôraznil Najvyšší súd.
Za absolútne neprípustnú považuje Najvyšší súd situáciu, v ktorej len na základe toho, že súd s najvyššou prieskumnou právomocou zrušil preskúmavané rozhodnutia, sa vyvodzuje alebo čo i len naznačuje podozrenie z trestnej činnosti voči sudcom, ktorí toto rozhodnutie vydali. Rovnaký princíp pritom podľa neho platí symetricky v oboch smeroch.
„To, že rozhodnutie súdu bolo v riadnom alebo mimoriadnom konaní zrušené, v žiadnom prípade bez ďalšieho neznamená, že sudcovia, ktorí toto rozhodnutie prijali, spáchali trestný čin alebo sa dopustili disciplinárneho previnenia,“ vysvetľuje Najvyšší súd.
Verejné výzvy
Upozorňuje, že verejné výzvy, predovšetkým zo strany politikov, osôb s inštitucionálnou autoritou či verejnou dôveryhodnosťou, na trestné alebo disciplinárne stíhanie sudcov za ich rozhodnutia, opierajúce sa výlučne o skutočnosť, že tieto rozhodnutia boli v rámci štandardného opravného konania zrušené, predstavujú vážne ohrozenie nezávislého výkonu súdnictva.
Takéto výzvy produkujú podľa Najvyššieho súdu tzv. zmrazujúci efekt. Vytvárajú podľa neho atmosféru, v ktorej sudca zvažuje nie to, čo je správne podľa dôkazov a práva, ale to, čo je pre neho bezpečné z hľadiska jeho možného postihu.
Najvyšší súd rešpektuje právo každého občana, odbornej verejnosti i predstaviteľov iných mocí na kritiku súdnych rozhodnutí. Táto kritika je podľa neho súčasťou demokratického diskurzu a súdy ju musia znášať.
„Jej hranicou je však moment, keď prestáva byť kritikou a stáva sa nástrojom tlaku. Keď namiesto vecných a odborných argumentov zaznievajú hrozby. Nezávislosť súdnictva nie je sudcovským privilégiom, ale základnou zárukou každého občana, že jeho vec bude rozhodnutá podľa práva a nie podľa toho, kto práve drží politickú moc. Túto záruku je Najvyšší súd odhodlaný chrániť,“ dodal Najvyšší súd.
