Vypustenie rozšírenia právomocí miest a obcí v rámci objektívnej zodpovednosti vníma Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ako premárnenú príležitosť posilniť praktické nástroje samospráv tam, kde štátna polícia nemá vždy dostatočné personálne a technické kapacity.
Pre TASR to uviedol predseda ZMOS Jozef Božik. Reagoval tak na nedávno schválenú novelu zákona o cestnej premávke, ktorá nemení kompetencie miest a obcí, hoci za to samosprávy dlhšie bojujú.
„ZMOS berie schválenú podobu novely na vedomie, zároveň však považuje za škodu, že sa z nej vypustilo pôvodne navrhované rozšírenie pôsobnosti miest a obcí pri objektívnej zodpovednosti.
Táto téma nebola zo strany združenia otváraná ako otázka príjmov samospráv, ale ako otázka bezpečnosti, ochrany života a zdravia obyvateľov,“ skonštatoval Božik.
Pripomenul, že už pri rokovaniach s rezortom vnútra pomenovali objektívnu zodpovednosť a meranie rýchlosti ako jednu z dôležitých tém pri zvyšovaní kompetencií mestskej polície.
Vypustenie tejto časti z legislatívy považuje preto za premárnenú príležitosť na posilnenie pre samosprávy, ktoré denne riešia bezpečnosť na miestnych komunikáciách, pri školách, priechodoch, sídliskách či v obytných zónach.
Ak teda majú byť mestá a obce spoluzodpovedné za bezpečnosť v území, musia mať podľa neho aj „primerané a zákonom jasne nastavené nástroje“.
Mestá a obce síce majú naďalej možnosť využívať objektívnu zodpovednosť pri parkovaní, avšak nie aj vo vzťahu k meraniu rýchlosti, o čo dlhodobo žiadajú.
V prípade viacerých dopravno-bezpečnostných problémoch tak budú naďalej odkázané najmä na kapacity Policajného zboru.
„Pre samosprávy to znamená obmedzenú možnosť rýchlo a účinne reagovať na opakované porušovanie pravidiel cestnej premávky na miestach, kde obyvatelia prirodzene očakávajú vyššiu ochranu,“ podotkol Božik zdôrazňujúc, že kompetencie by mali byť rozdelené jasne, predvídateľne a v súlade s reálnymi potrebami územia, pretože bez toho sa zvyšujú očakávania voči samosprávam, ale ich nástroje ostávajú obmedzené.
ZMOS je zároveň pripravený, rovnako ako Únia miest Slovenska, vrátiť sa k tejto téme vecne, odborne a po vyhodnotení aplikačnej praxe.
Požiadavku bude otvárať najmä tam, kde bude z praxe samospráv zrejmé, že existujúce nástroje nestačia na ochranu bezpečnosti obyvateľov.
„Nejde o represiu ani o príjmy do rozpočtov miest a obcí. Ide o to, aby samosprávy mali primerané nástroje na riešenie problémov, ktoré sa dejú priamo v ich území a ktoré občania denne adresujú starostom, primátorom a mestským či obecným políciám,“ zdôraznil Božik s tým, že sú pripravení pokračovať v rokovaniach so štátom o takom modeli, ktorý bude bezpečný pre občanov, vykonateľný pre samosprávy a procesne čistý z pohľadu štátu.
