Hoci by voľby v júni vyhralo Progresívne Slovensko pred Smerom, pri detailnejšom pohľade na dáta sa ukazuje paradox. Podpora lídra stojí čoraz viac na váhajúcich voličoch a jeho skalná základňa klesá.
Na tretie miesto sa s najvýraznejším rastom predrala Republika, kým koaličný Hlas dlhodobo stráca. Ukazuje to najnovší prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia realizovaný v dňoch 3. do 8. júna 2026 na vzorke 1 002 respondentov.
Stranícka podpora na Slovensku ostáva tesne pred letom na prvý pohľad stabilná, no hlbší pohľad na ročné trendy odhaľuje zásadné zmeny v správaní voličov. Kým niektoré strany budujú svoj rast na pevných základoch, iné sa spoliehajú na krehkú podporu váhajúcich sympatizantov.
PS vedie, no stráca skalných voličov
Ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom júna, víťazom by sa stalo hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 19,7 percenta. Oproti máju ide o takmer totožný výsledok. Za týmto číslom sa však skrýva dôležitý detail.
Celková podpora aj pevné jadro progresívcov v dlhodobejšom horizonte posledného roka klesajú, pričom voliči, ktorí sú pevne rozhodnutí stranu voliť, ubúdajú najvýraznejšie spomedzi všetkých politických subjektov. Hoci si hnutie drží najvyšší volebný potenciál na úrovni 26 percent, ten skôr kolíše a strana sa tak čoraz viac opiera o menej presvedčených občanov.
Volebný potenciál je ukazovateľ, ktorý udáva maximálny možný percentuálny zisk politickej strany. Okrem rozhodnutých voličov zahŕňa aj tých, ktorí stranu iba zvažujú.
Na druhom mieste by skončil vládny Smer-SD s podporou 16,4 percenta, čo predstavuje medzimesačný pokles o pol percentuálneho bodu.
Na rozdiel od lídra prieskumu však strana Roberta Fica vykazuje vysokú mieru stability. Jej tvrdé jadro zostáva pevné a verní voliči od Smeru neodchádzajú, a to aj napriek tomu, že v celkovej podpore a potenciáli strana mierne stráca.
Prepad Hlasu
Tretím subjektom, ktorý sa drží nad hranicou desiatich percent, je hnutie Republika. V júni by získalo 12,9 percenta a nielenže si medzimesačne polepšilo o 1,1 percentuálneho bodu, ale za uplynulý rok zaznamenáva najvýraznejší a najkonzistentnejší vzostup. Rastie jej celková podpora, drží si stabilné jadro a zo všetkých strán jej najviac stúpa volebný potenciál.
Nasleduje hnutie Slovensko so ziskom 8,3 percenta, ktoré v podpore síce kolíše, no má stabilné jadro a okruh voličov, ktorých dokáže osloviť, sa preukázateľne rozširuje.
Sloboda a Solidarita by dosiahla podporu na úrovni 7,4 percenta, pričom z celej opozície zaznamenáva najsilnejší rast potenciálu, hoci jej jadro sa zatiaľ nemení a verných voličov jej nepribúda.
Pozornosť púta koaličný Hlas-SD s podporou 7,2 percenta. Ten podľa NMS Market Research klesá naprieč všetkými troma kľúčovými ukazovateľmi a to v celkovej podpore, pevnom jadre aj v potenciáli.
Podľa dát ide o najvýraznejší dlhodobý zostup na politickej scéne. Zoznam strán, ktoré by sa dostali do Národnej rady, uzatvárajú Demokrati. Získali by 5,5 percenta, čo je síce medzimesačný pokles o 0,4 percentuálneho bodu, no ich jadro a potenciál sú zhruba stabilné.
Ak by sa aktuálna podpora premietla do rozloženia síl v parlamente, Progresívne Slovensko by obsadilo 38 kresiel a Smer-SD by získal 32 mandátov. Republike by pripadlo 25 miest, hnutiu Slovensko 16, SaS a Hlasu zhodne po 14 a Demokrati by v parlamente sedeli s 11 poslancami.
Toto rozloženie ukazuje koaličnú matematiku, v ktorej by obidva politické tábory potrebovali na zostavenie vlády širšie kompromisy.
Prípadná koalícia Smeru, Hlasu a Republiky by totiž v 150-člennej snemovni disponovala len 71 mandátmi, čo znamená, že do získania nadpolovičnej väčšiny by jej chýbalo päť kresiel. Na opačnej strane politického spektra by sa bez ďalších partnerov nezaobišla ani stredopravá alternatíva.
Užšie spojenectvo Progresívneho Slovenska, SaS a Demokratov by kontrolovalo menšinu, iba 63 poslaneckých miest. Kľúčom k vytvoreniu vládnej väčšiny pre tento blok by tak bolo nevyhnutné zapojenie hnutia Slovensko.
Ak by vznikla štvorkoalícia PS, SaS, Demokratov a hnutia Slovensko, v parlamente by sa mohla oprieť o bezpečnú väčšinu 79 mandátov.
Tesne pred bránami
Za bránami parlamentu by zostalo KDH s podporou 4,8 percenta, ktoré dlhodobo a postupne klesá v celkovej podpore aj v jadre, a Maďarská aliancia s výsledkom 4,5 percenta. Ďalšie subjekty síce nedosahujú potrebnú päťpercentnú hranicu, ale ich volebný potenciál ju presahuje.
Ide o hnutie Sme rodina s aktuálnou podporou 3,1 percenta, stranu Za ľudí so ziskom 2,9 percenta, Právo na pravdu s 2,7 percenta a vládnu SNS, ktorá so ziskom 2,4 percenta dlhodobo stagnuje na nízkej úrovni. Deklarovaná volebná účasť by dosiahla 59 percent oprávnených voličov, čo je o dva percentuálne body menej ako v máji.
