Slovenské školy dnes čelia viacerým výzvam naraz. Popri zavádzaní nového kurikula, teda nového spôsobu učenia, zápasia s nedostatkom učiteľov, rastúcimi nárokmi na inkluzívne vzdelávanie aj čoraz väčším dôrazom na bezpečnosť detí.

Aj prístup k riadeniu školy môže rozhodnúť o tom, či bude vzdelávacia inštitúcia pri týchto výzvach napredovať, alebo postupne upadať.

Rekordne nízka pôrodnosť si vyberá svoju daň. Štát už školy pripravuje na novú realitu

Riaditeľka Základnej školy Železničná v Bratislave Andrea Macháčová patrí medzi prvých riaditeľov na Slovensku, ktorí získali titul MBA v novom programe zameranom na manažment školstva.

Do vedenia nastúpila v čase, keď škola zápasila so zlou povesťou, čoraz nižším počtom žiakov aj finančnými problémami a hovorilo sa dokonca o jej zániku.

Keď ste nastúpili do vedenia tejto školy, v akej situácii ste ju našli? Akým problémom vtedy čelila?

Keď som v roku 2004 prevzala vedenie, škola bola v kritickom stave. Mala zlé renomé, nebol tam potenciál na ďalší rozvoj, mala zlé ekonomické výsledky a neustále klesal počet žiakov.

S čím súvisela zlá ekonomická situácia a koľko detí školu navštevovalo?

Mali sme vtedy približne 300 detí. Vedeli sme, že ak ich počet klesne pod 300, už nebude možné školu udržať v takom rozsahu. Budovu máme veľkú a jej financovanie je naviazané práve na počet žiakov.

Čím bolo spôsobené, že bol o školu taký nízky záujem? Bolo celkovo menej detí alebo bol problém inde?

Detí bolo dosť. Problém bol v tom, že škola nemala dobrý kredit.

Čo tým myslíte?

Nemala dobré meno. Keď sa v roku 1989 otvárala, patrila medzi veľmi dobré školy. Postupne však jej kredit klesal. Nemali sme dobré vedenie, hospodárenie nebolo nastavené správne a mali sme aj veľké dlhy, s ktorými sme sa museli vyrovnať.

O aké dlhy išlo?

Mali sme napríklad dlh vo výške milión korún za teplo. V tom čase to boli naozaj veľké peniaze. Hrozilo nám, že nám odpoja kúrenie alebo elektrinu.