Podpora urýchlenia prístupového procesu štátov západného Balkánu do Európskej únie pri dôslednom dodržiavaní stanovených pravidiel patrila medzi hlavné témy ministerského zasadnutia členských krajín skupiny Priateľov západného Balkánu v Ríme. Informoval o tom komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
Podľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraja Blanára rokovania nadviazali na stretnutie v rovnakom formáte, ktoré hostilo Slovensko historicky prvýkrát 12. mája 2026 v Bratislave.
„Všetky témy, ktorým sa venujeme, majú jeden cieľ – na základe jasne stanovených pravidiel zrýchliť integračný proces štátov západného Balkánu do Európskej únie. Musí to byť férové voči všetkým, pretože v opačnom prípade bude frustrácia obyvateľov tohto regiónu narastať. Bolo to totiž už pred 23 rokmi, kedy im bolo v Tesalonikách sľúbené, že raz budú členskými krajinami Únie,“ zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.
Minister Juraj Blanár v tejto súvislosti pripomenul, že Slovenská republika patrí medzi zakladajúcich členov neformálnej skupiny Priateľov západného Balkánu a aktívne sa zapája do iniciatív podporujúcich európsku integráciu regiónu. Podľa jeho slov sa v uplynulom období podarilo dosiahnuť viacero konkrétnych výsledkov vrátane schválenia Plánu rastu Európskej únie pre západný Balkán v hodnote šesť miliárd eur či začatia príprav prístupovej zmluvy s Čiernou Horou.
„Musíme riešiť veci konštruktívne a odstrániť politické prekážky, ktoré sa za ten čas vytvorili. Som veľmi rád, že sa postupne podarilo posunúť viaceré procesy dopredu, či už ide o Plán rastu EÚ pre západný Balkán alebo nový impulz pre rozširovanie, ktorý vyslali Francúzsko a Nemecko. Aktuálne tiež pracujeme na dosiahnutí zrušenia roamingových poplatkov v rámci regiónu západného Balkánu. To sú kroky, ktoré vedú k zjednodušeniu života občanov na jednej aj druhej strane,“ priblížil Blanár.
Súčasne vyzdvihol, že už doposiaľ štyri krajiny regiónu sú súčasťou Jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), pričom ide o Albánsko, Čiernu Horu, Severné Macedónsko a Srbsko.
Šéfovia diplomacií členských štátov EÚ spolu s partnermi zo západného Balkánu v rámci zasadnutia diskutovali o ďalšom smerovaní politiky rozširovania Únie, príprave budúcich prístupových zmlúv či aktuálnej politicko-bezpečnostnej situácii v regióne. Rokovania následne pokračovali na tému strategickej autonómie Európy s presahom na štáty západného Balkánu, ako aj jej prínos pre EÚ a západný Balkán.
„Hovorili sme tiež o rozvoji spolupráce v oblastiach agropotravinárskej výroby, kritických surovín, dodávateľských reťazcov a dopravnej konektivity, ktoré sú významné z pohľadu bezpečnosti a konkurencieschopnosti Európskej únie,“ uviedol Blanár a doplnil, že na zasadnutí v Ríme sa zároveň prvýkrát zúčastnilo aj Maďarsko, ktoré prejavilo záujem stať sa plnohodnotnou súčasťou zoskupenia.
Popri ministerskom zasadnutí absolvoval slovenský minister aj rokovanie s podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce Talianskej republiky Antoniom Tajanim. Témou stretnutia boli vzájomné slovensko-talianské vzťahy, ako aj podpora rozširovania Únie o kandidátske krajiny.
V rámci pracovného programu si minister Blanár zároveň uctil pamiatku generála Milana Rastislava Štefánika položením venca k jeho buste na historickom cintoríne Verano a rovnako pamiatku sv. Cyrila pri jeho hrobe v Bazilike sv. Klimenta v Ríme.
Priatelia západného Balkánu predstavujú neformálne zoskupenie siedmich členských štátov Európskej únie (Slovensko, Česko, Grécko, Chorvátsko, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko). Iniciatíva vznikla v roku 2023 z podnetu vtedajšieho rakúskeho ministra zahraničných vecí Alexandra Schallenberga s cieľom podporiť rozširovanie Európskej únie, posilniť dialóg so štátmi západného Balkánu a urýchliť ich integračný proces.
