Slovensko je druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe, hneď za Maďarskom a tesne pred Španielskom. Vyplýva to z medzinárodného projektu V-Dem, ktorý v utorok priblížili predstavitelia DEKK Inštitútu.
Reálne dôsledky
Tí na tento trend reagovali vydaním štúdie Polarizácia a antisystém 2026.
„Dlhodobo extrémne polarizované spoločnosti vo svete nám dokazujú, že polarizácia môže eskalovať do fyzického násilia či vojnového konfliktu. Príkladom je situácia v Iraku či Sýrii. Nepokoje v Severnom Írsku nám zároveň ukazujú, že nezvládnutá polarizácia môže prejsť do násilných konfliktov aj vo vyspelých a bohatých krajinách,“ vysvetlil hlavný výskumník a riaditeľ DEKK Inštitútu Pavol Kosnáč.
Štúdia informuje, že polarizácia na Slovensku prináša reálne dôsledky.
Dáta ukazujú napríklad vplyv na vzťahy. „V prieskume sme sa pýtali na to, či respondenti obmedzili alebo prerušili pre rozdielne názory kontakt s niekým, s kým predtým trávili čas. Viac ako dve tretiny (66,7 percenta) nikdy z týchto dôvodov kontakt neprerušili, čo je približne o päť percent menej ako minulý rok. Navyše vzrástol podiel ľudí, ktorí prerušili vzťah s priateľmi, dokonca aj s rodičmi. Konflikty o hodnotové a politické témy prenikajú do osobných vzťahov o niečo častejšie ako minulý rok,“ zdôraznila analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková.
Výskumníci zapracovali do štúdie tiež príčiny polarizácie v spoločnosti. Zoznam zostavili na základe vlastného výskumu a tiež odbornej literatúry z oblasti spoločenskej súdržnosti, polarizácie a kolektívnej identity.
Mocenská technika
Medzi príčinami je napríklad využívanie polarizácie ako mocenskej techniky. Analytici vysvetlili, že polarizujúci lídri apelujú na základné evolučné inštinkty.
Používajú viac čierno-bielej rétoriky a ich posolstvá sa zdajú byť preto jasnejšie. Medzi ďalšie silné príčiny zaradili výskumníci tiež ekonomickú nerovnosť i zlyhania Slovenska pri zvládaní minulých kríz.
Zistenia štúdie naznačujú, že rozdelenie spoločnosti sa na Slovensku stalo akýmsi novým normálom, na ktorý krajina dopláca.
Okrem poškodzovania vzťahov uvádza DEKK Inštitút následky ako odlev mozgov do zahraničia, horšie duševné zdravie obyvateľstva, nižšiu schopnosť spolupráce, legislatívnu paralýzu či podkopávanie dôvery v demokratické procesy a inštitúcie.
Pre zachovanie stability štátu a regeneráciu spoločenskej solidarity je preto podľa DEKK Inštitútu nevyhnutné, aby mienkotvorní aktéri a politické elity uprednostnili kultúru skutočného dialógu a hľadanie konsenzu.
Prieskum realizovala agentúra Focus na vzorke 1 200 ľudí od 2. 10. 2025 do 9. 11. 2025.
