Európska komisia dnes zverejnila Správu o právnom štáte 2026 vrátane kapitoly venovanej Slovensku. Vláda správu berie na vedomie a vyzdvihuje, že Komisia pozitívne hodnotí plnenie viacerých odporúčaní z predchádzajúceho hodnotenia.
Zároveň upozorňuje, že Slovensko nedostalo žiadne nové odporúčania a všetky aktuálne odporúčania pochádzajú ešte z obdobia predchádzajúcej vlády.
Vláda hovorí o pozitívnom signále
Podľa vlády je pozitívnym signálom, že Európska komisia vo viacerých oblastiach konštatuje pokrok alebo výrazný pokrok.
Vláda tieto výsledky pripisuje reformným krokom prijatým počas svojho funkčného obdobia. Oceňuje tiež intenzívnu komunikáciu s Európskou komisiou počas prípravy správy a deklaruje pripravenosť pokračovať v partnerskom dialógu aj napriek rozdielnym názorom na niektoré hodnotenia.
Vláda pozitívne vníma aj čiastočné zlepšenie metodológie hodnotenia, zároveň však upozorňuje na pretrvávajúce nedostatky. Za nevyhnutné považuje dôslednejšie overovanie informácií, širšie konzultácie s orgánmi verejnej moci a transparentnejšie vyhodnocovanie rozdielnych stanovísk.
Podľa kabinetu by mala byť správa založená predovšetkým na overiteľných faktoch a mala by jasne vysvetľovať, ako Komisia dospela k jednotlivým záverom.
Osobitnú pozornosť vláda venuje procesu tvorby odporúčaní. Navrhuje, aby členské štáty mali väčší priestor na pripomienkovanie návrhu správy ešte pred jej finalizáciou a aby sa mohli aktívnejšie podieľať aj na formulovaní samotných odporúčaní.
Dôležitá požiadavka
Túto požiadavku považuje za dôležitú najmä vzhľadom na diskusie o možnom prepojení plnenia odporúčaní s čerpaním finančných prostriedkov z budúceho viacročného finančného rámca Európskej únie. Podľa vlády je preto nevyhnutné, aby boli všetky závery a odporúčania dostatočne odôvodnené, transparentné a preskúmateľné.
Správa podľa vlády pozitívne hodnotí viacero konkrétnych opatrení prijatých Slovenskou republikou. Medzi ne patrí zavedenie záruk pri odvolávaní členov Súdnej rady, návrh na zrušenie trestného činu ohýbania práva, ku ktorému Slovensko požiadalo o stanovisko Benátsku komisiu, skracovanie dĺžky súdnych konaní či transpozícia smernice proti strategickým žalobám namiereným proti účasti verejnosti (anti-SLAPP).
Vláda zároveň deklaruje pripravenosť pokračovať v odstraňovaní nedostatkov aj v oblastiach, kde Komisia identifikovala priestor na zlepšenie.
Nesúhlas s hodnotením korupcie
Najvýraznejší nesúhlas vláda vyjadruje s hodnotením stíhania korupcie na vysokej úrovni. Zdôrazňuje, že v demokratickom právnom štáte výkonná ani zákonodarná moc nemajú právomoc zasahovať do rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní.
Vyšetrovanie a trestné stíhanie sú podľa vlády plne v rukách nezávislých vyšetrovateľov a prokurátorov a slovenská legislatíva v tejto oblasti zodpovedá európskym štandardom. Z tohto dôvodu kabinet považuje kritické hodnotenie Komisie za neprimerané a za zásah do princípu nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní.
Vláda zároveň odmieta návrat k praktikám z rokov 2020 až 2023, ktoré podľa nej predstavovali obdobie zneužívania trestného práva na politické účely.
Tvrdí, že v tomto období dochádzalo k nezákonným obvineniam, neodôvodneným väzbám a ďalším závažným procesným pochybeniam. Poukazuje aj na prípad úmrtia obvinenej osoby vo väzbe po neposkytnutí primeranej zdravotnej starostlivosti a odmieta akýkoľvek selektívny prístup k trestnému stíhaniu.
Na podporu svojich tvrdení vláda odkazuje na viaceré rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré podľa jej názoru potvrdili existenciu závažných procesných nedostatkov v tomto období.
Zároveň vyjadruje presvedčenie, že Európska komisia bola o týchto skutočnostiach informovaná, avšak voči vtedajšej vládnej moci neprijala primerané kroky.
