Politická budúcnosť Tomáša Tarabu je aktuálne neistá. Podľa všetkého sa jeho pôsobenie na poste ministra životného prostredia chýli ku koncu.
SNS, strana, ktorá Tarabu do funkcie nominovala, ale neprijala ho za svojho člena, žiada jeho odvolanie. Premiér Robert Fico zdôrazňuje, že post patrí národniarom, čím dáva najavo, že majú v tomto spore hlavné slovo.
Pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami v roku 2027 vyvstáva otázka, ako Taraba so svojím politickým potenciálom naloží ďalej. Jednou z možností je aj založenie vlastnej strany. Práve tým sa zaoberal najnovší prieskum agentúry SCIO. Tá sa ľudí pýtala, či by to podľa nich mal súčasný šéf envirorezortu urobiť.
Takmer pätina opýtaných si myslí, že áno. Avšak ešte väčšia časť respondentov by uprednostnila jeho vstup do niektorej z existujúcich strán.
"Detailnejší pohľad na voličov jednotlivých politických subjektov ukazuje, že myšlienka vlastnej Tarabovej strany nachádza nadpriemernú podporu práve medzi voličmi Smeru a SNS. Prípadný samostatný politický projekt Tomáša Tarabu by tak mohol predstavovať riziko predovšetkým pre dnešnú vládnu koalíciu," konštatuje SCIO v správe k prieskumu.
Čo voliči Smeru a SNS?
Najväčšiu skupinu, až viac ako 40 percent opýtaných, však v prieskume tvoria ľudia, ktorí na túto otázku nemajú názor.
Zaujímavý je aj pohľad na názor voličov jednotlivých politických strán. Viac ako štvrtina voličov Smeru a SNS by chcela novú Tarabovu stranu. V prípade Hlasu je to menej ako 20 percent.
"Tieto čísla považujem za pomerne vysoké. Samozrejme, nemožno ich zamieňať s volebným potenciálom prípadnej novej strany. Ukazujú však, že myšlienka samostatného politického projektu Tomáša Tarabu má podporu aj v časti elektorátu dnešnej vládnej koalície. Ak by takýto subjekt skutočne vznikol, mohol by zamiešať kartami najmä na národno-konzervatívnej časti politického spektra," komentuje to hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.
Myšlienka Tarabovho politického subjektu nachádza podporu aj mimo vládneho tábora. Za vhodnú cestu ju považuje takmer 30 percent voličov Republiky a Práva na pravdu a podobne je to aj u Demokratov. V prípade parlamentnej opozície je podpora väčšinou nižšia.
Posilní inú stranu?
Ešte silnejšie prevláda názor, že Taraba by mal pôsobiť v niektorej z už existujúcich strán. Medzi voličmi Hlasu a SaS je to viac ako polovica opýtaných, v Smere, Hnutí Slovensko a Republike je to viac ako 45 percent opýtaných.
"Výsledky podľa SCIO naznačujú, že prípadný konflikt Tomáša Tarabu s vládnou koalíciou by mohol mať širšie politické dôsledky. Ak by vyústil až do jeho odchodu z vlády alebo odvolania a následného vzniku vlastného politického subjektu, Taraba by mohol získavať podporu najmä v priestore, o ktorý dnes súperí viacero vládnych a národno-konzervatívnych strán," stojí v správe k sonde.
V súvislosti s tým Klus hovorí o politickom riziku pre koalíciu v prípade, že bude Taraba z postu ministra odvolaný.
"Ak by na takýto krok reagoval vytvorením vlastného subjektu, jeho najprirodzenejším zdrojom voličov by bola práve časť dnešného koaličného a národno-konzervatívneho elektorátu. Paradoxne by tak jeho odvolanie mohlo vytvoriť nového konkurenta stranám, ktoré dnes tvoria alebo podporujú vládnu väčšinu," dopĺňa Klus.
Prieskum agentúry SCIO bol realizovaný v dňoch 28. augusta až 3. septembra 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 020 respondentov.
