Stavebným priemyslom otriasa náhly nárast cien niektorých komodít, najmä ocele. Spôsobí to problémy pri živých stavbách, ale poukázalo to aj na možné nedostatky už v procese obstarávania. Ako by malo vyzerať riešenie?
Viac ako sto rokov existuje svetová organizácia, ktorá sa volá Medzinárodná federácia konzultačných inžinierov, v skratke FIDIC. Tá štandardizuje proces obstarávania a stanovuje praxou preverené vzorové zmluvné podmienky. Tieto zmluvné podmienky sú vydané v niekoľkých knihách a pracuje sa s princípom decentralizácie rizík, to znamená, že riziko nesie vždy ten účastník, ktorý je ho schopný ovládať. Keď tieto knihy prišli k nám, tešili sme sa, že ich investori začnú uplatňovať. Tí však začali aj na základe usmernenia z ministerstva robiť výnimky.

​V čom spočívali?
Vstúpili do štandardnej zmluvy a niektoré články v zadávacích podmienkach jednoducho vypustili alebo upravili. Je napríklad napísané „článok 13.8 sa neuplatní“. To je článok, ktorý exaktne upravuje spôsob valorizácie. Teda valorizácia je najmä závislá od rastu cien rozhodujúcich stavebných materiálov. Bez valorizácie je cena pevná.

Povinnosťou investora je, aby povedal, aká bude váha jednotlivých nákladových druhov, predovšetkým materiálov. Na každej stavbe je totiž pomer materiálov iný. Závisí to napríklad od počtu mostov. Ak by mala povedzme oceľ na stavbe váhu štyri percentá, započíta sa to do vzorca a bude sa to valorizovať podľa toho, či ide cena ocele hore alebo dolu. Betón bude mať váhu povedzme šesť percent, nafta osem percent. Takto by bolo treba nastaviť základné rozhodujúce parametre stavby. Toto sa neuplatnilo na Slovensku od 1. januára 2006 pri výstavbe diaľničnej siete ani raz.

Ako to vyzerá s valorizáciou v praxi teraz?
Uplatňuje sa vzorec, ktorý vyplýva z platnej legislatívy. Ten prvý vyšiel s platnosťou od 6. februára 2012. Problém je však ten, že v tomto vzorci predstavovala 70 percent len čistá inflácia, v súčasnosti je to 62 percent a 20 percent index spotrebiteľských cien. To však vôbec nezohľadňuje náklady stavieb. To, čo sa nevalorizuje, je pevná časť vo výške 10 percent, ktorú predstavujú predovšetkým odpisy, úroky a podobne. Vo výslednom vzorci by sa mali zohľadniť mzdy a materiál, ktorý sa spotrebuje na stavbe. Nie kočíky, potraviny a mobilné telefóny, čo tiež spadá pod štatistický index inflácie. Stavebné materiály tam nie sú. Rast spotrebiteľských cien s rastom cien stavebných materiálov nemá nič spoločné. Voláme preto po rozumnejšom a detailnejšom riešení a uplatňovaní článku 13.8 FIDIC-u.

Spomínali ste pri jednotlivých stavbách váhy vstupov. Nestačil by pri nich jednotný kľúč?
Vzorec je na každej stavbe iný, pretože každá má iné materiálové štruktúry. Keď robíme nejaké práce na ceste, ktoré sú rekonštrukčného charakteru, a robí sa s asfaltom, bude to mať inú štruktúru nákladov, ako keď sa robí most. Vzorec má byť od investora vopred daný a má vyjadriť...