Čo sa nepáči Lucii Žitňanskej na nominácii Moniky Jankovskej?
Ministerka hovorí, že v minulosti aj nedávno presadila zmeny, ktoré vedú k eliminovaniu politického vplyvu v Súdnej rade. V poslednej novele sudcovských zákonov dokonca Žitňanská presadila, aby bolo v Súdnej rade viac nesudcov. Zákon o Súdnej rade sa totiž od júla doplní o ustanovenie, ktoré odporúča parlamentu, prezidentovi a vláde vyberať členov spravidla z radov nesudcov.
Ministerka tvrdí, že zmenou sa napĺňa samotný zmysel konštituovania Súdnej rady. „Ten je v tom, aby v nej bola súdna moc konfrontovaná aj s inými odborníkmi z praxe, z teórie alebo podobne. Nevylučujem, že Národná rada, prezident alebo vláda môžu za člena rady nominovať aj sudcu. Ale primárne by mali vymenovať nesudcov,“ objasnila ministerka. Legislatívna prekážka však neexistuje, zákon hovorí len o odporúčaní. Jankovská je sudkyňa a navyše politik. Ani jedno Žitňanská v Súdnej rade pri nominácii parlamentu, vlády či prezidenta nepreferuje.
Prečo si teraz parlament vyberá člena Súdnej rady?
Súdna rada má 18 členov. 9 členov si volia slovenskí sudcovia spomedzi seba, pričom nových ôsmych si nanovo volili v máji. Po troch členov volí parlament, prezident a vláda. Tento rok sa vymení celkovo 11 členov (8 volených sudcami, 1 parlamentom a 2 vládou) Súdnej rady.
Najbližšie končí funkčné obdobie 28. júna nominantke parlamentu sudkyni Alene Šiškovej. Národná rada ju musí nahradiť, udiať sa tak má v tajnej voľbe budúcu stredu 21. júna. Nominantmi sú teraz Monika Jankovská, ktorú navrhuje do Súdnej rady predseda ústavnoprávneho výboru Robert Madej (Smer-SD) a Allan Böhm, ktorého navrhol poslanec Ondrej Dostál (SaS).
Koho môže vláda, parlament a prezident navrhnúť do Súdnej rady?
Podľa zákona o Súdnej rade platí, že to môže byť len osoba, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. Od júla by to navyše mali byť spravidla nesudcovia.
Spĺňa Monika Jankovská podmienky?
Áno, Jankovská sa v roku 1996 stala justičným čakateľom na Krajskom súde v Trenčíne. Od roku 2002 do 2012 bola dokonca aktívnou sudkyňou. Talár odložila (no nezvdala sa ho) po tom, čo sa stala za ministrovania Tomáša Boreca štátnou tajomníčkou rezortu spravodlivosti. V posledných voľbách do parlamentu kandidovala za Smer-SD, no nakoniec sa nestala poslankyňou, ale opäť skončila na ministerstve spravodlivosti ako štátna tajomníčka.
Stali sa podobné prípady aj v minulosti?
Áno, v rokoch 2007 až 2011 bol za vládu nominovaný do Súdnej rady štátny tajomník ministerstva spravodlivosti Daniel Hudák (za SNS). Hudák bol taktiež v tom čase sudcom s prerušeným výkonom funkcie. Ten sa do Súdnej rady dostal opätovne. V májových voľbách si ho tentokrát zvolili samotní sudcovia.
O čom všetkom rozhoduje Súdna rada?
Rozhoduje o dôležitých veciach v slovenskom súdnictve. Napríklad volí predsedu Najvyššieho súdu, rozhoduje o tom, koho navrhne prezidentovi na vymenovanie za nových sudcov, volí členov disciplinárnych senátov, ktoré by mali dozerať na správanie a etiku sudcov, vydáva zásady sudcovskej etiky, ktoré musí každý sudca dodržiavať, rozhoduje o bezpečnostných previerkach sudcov či navrhuje, kto sa má stať sudcom za Slovenskú republiku na európskych súdoch v Štrasburgu a Luxemburgu.