Indický klub Bengaluru FC vyrazil na odvetu semifinále AFC Cupu, ázijskej obdoby Európskej ligy, do Severnej Kórey. "Severná Kórea je krásna krajina, ale inak ...," zveril sa po návrate austrálsky stredopoliar Erik Paartalu.
Najuzavretejšia a najtajomnejšia krajina planéty. "Keby som nehral futbal, asi by som sa tam nikdy nepozrel. Som rád za tú skúsenosť, budem na to spomínať. Modrá obloha, kvety, zeleň, farmy," líčil Paartalu v rozhovore s redaktorom BBC.
Čo všetko zažil? Pristátie na prázdnom letisku, nekonečné čakanie na batožinu, ktorá sa aj tak stratila, takže si hráči museli kupovať kopačky pochybnej kvality u miestneho obchodníka.
Obavy, aby policajti niekomu v mobile či v tablete nenašli humorné obrázky o severokórejskom vodcovi Kim Čong-unovi. A tiež strach z balistickej rakety, ktorú Severná Kórea odpálila krátko pred návratom do Indie.
"Na hoteli sme mali šesť programov. Propagandistický, čínsky, Al Džazíru. A keď sme sa v piatok prebudili, naraz vo všetkých správach hlásili, že Severná Kórea skoro ráno odpálila raketu. Jeden miestny chlapík nám povedal, že keby sme v tej dobe boli pred hotelom, videli by sme ju. Pohľad všetkých spoluhráčov bol výrečný: čo najrýchlejšie sa odtiaľto dostať preč," líčil Paartalu. "Na niečo také sa naozaj nemôžete pripraviť."
Warriors. ? #WeAreBFC pic.twitter.com/v4rROIXX2R
— Bengaluru FC (@bengalurufc) 13. septembra 2017
Výprava tímu Bengaluru FC sa vydala do Severnej Kórey na zápas, ktorý sa hral v stredu 13. septembra. Z Indie cestovala cez Bombaj a Peking, do Pchjongjangu dorazila dva dni pred zápasom. V odvete indický klub hájil výhru 3:0 z domáceho duelu.
Hralo sa na štadióne May Day, ktorého hľadisko má kapacitu 150-tisíc sedačiek. "Štadión bol ohromný. Keby bolo plno, asi by sme zažili peklo. Ale prišlo len asi deväť tisíc ľudí. Akonáhle sa začalo, bolo ticho. Atmosféra ako v Anglicku tam fakt nebola."
Hostia proti klubu 4.25 SC, v ktorom nastupujú prevažne severokórejskí reprezentanti, udržali bezgólovú remízu, v druhom polčase sa však len bránili.
58' Still 0-0 here at the May Day Stadium between the Blues and 4.25 SC. This is for those saying 'pics or we don't believe you'.? #425vBEN pic.twitter.com/4FKInsAlol
— Bengaluru FC (@bengalurufc) 13. septembra 2017
"Musím povedať, že severokórejský futbal je silný. Čo som videl, ich hráči majú servis ako všade na svete. V jednej chvíli mi blyslo hlavou, čo by sa stalo, keby sme vyhrali. Spoluhráči hovorili, že by sme radšej nemali oslavovať. Myslím si, že tí fanúšikovia ani nevedeli, ako dopadol prvý zápas a že išlo o postup do nejakého finále." V ňom sa indický tím stretne s FC Istikol z Tadžikistanu.
"Po zápase ma ich útočník objal a s úsmevom mi povedal, že mi gratuluje k postupu. Nenapadlo ma, že bude vedieť po anglicky a gratulovať s úsmevom na tvári. Bolo vidieť, ako šport spája, to je krásne." Už nie tak pekné zážitky má zo všetkého okolo.
Zástupcovia indického tímu najprv zisťovali, či z bezpečnostných dôvodov vôbec do Severnej Kórey vyraziť. Vedenie súťaže ich ubezpečilo, že im nič nehrozí. "Jedna vec je hrať na mieste, kde môže vypuknúť vojna alebo ide o nestabilnú výbušnú oblasť. A druhá vec je, keď tam naozaj ste. Išli sme do neznáma."
74' Here's a picture of the Rungrado 1st of May Stadium in Pyongyang. Still 0-0 between the Blues and 4.25 SC. (3-0) #425vBEN #AFCCup2017 pic.twitter.com/776MpXyPHb
— Bengaluru FC (@bengalurufc) 13. septembra 2017
Prvé prekvapenie prišlo na letisku. "Akonáhle sme pristáli, všetci sme len pozerali, mali sme vyvalené oči," poznamenal Paartalu, ktorý hral futbal v Číne, Katare, Južnej Kórei, v Melbourne či Brisbane.
"Všetko čo vidíš a počuješ, je niečo nové, čo nepoznáš. Medzinárodné letisko a pristálo len jediné lietadlo, to naše. Napriek tomu tam boli hrozné zmätky kvôli našim taškám, čakali sme tam asi dve hodiny. Počas tej doby všetci zamestnanci letiska zhasli svetlá a odišli, personál aj predavači v obchodoch. Zrazu sme na letisku boli sami," líčil tridsaťjedenročný záložník.
Na kontrolu museli odovzdať svoje mobily, tablety, počítače. "Než sme tam odleteli, tak nám povedali, aby sme všetko z mobilov zmazali. Vtipné bolo, že na spoločnej skupine na WhatsApp kolovalo niekoľko vtipov s Kim Čong-unom. Potom sme sa báli, či to niekto z tímu pri sebe zmazať nezabudol. Ja som dúfal, že neobjavia môj twitter, kde som mal vtip z nejakého mítingu Kim Čong-una."
Tašky, pomôcky na tréning, lopty, kopačky, všetko sa futbalistom Bengaluru pri preprave stratilo. "Na prvom tréningu sme nemali nič. Topánky, ktoré sme si museli kúpiť, boli šialenej kvality. Nič, čo by ste očakávali pre profesionálnych futbalistov. Ale keď sme potom prišli na hotel, zrazu tam v obchode mali všetko."
Za kopačky zaplatili 150 až 200 dolárov, hoci išlo o napodobeniny známych značiek. Počas pobytu nemali mobilný signál ani prístup na internet.
.@UdantaK did well down the flank against 4.25 SC, his pace and trickery causing constant problems for the Korean side's defence. #425vBEN pic.twitter.com/1nHOR0mfpJ
— Bengaluru FC (@bengalurufc) 14. septembra 2017
"Keď sme išli z letiska do hotela, už sa stmievalo, ale pouličné lampy nesvietili. Pýtali sme sa prečo a povedali nám, aby mesto a ulice niekto nemohol sledovať zo satelitu."
"Keď sme vstúpili do recepcie v hoteli, vyzeralo to ako všade na svete. Ale v televízii bežal len prejav Kim Čong-un. A stále sa opakoval."
"Nemohli sme opustiť hotel bez miestneho sprievodu. Ale ľudia na ulici boli priateľskí. Prišlo mi, že sa boja s nami hovoriť. Na pozdrav odpovedali, usmiali sa, potom si išli po svojom," poznamenal Paartalu.
"Nie som si istý, či Severokórejčania tušia, aká je u nich situácia, čo sa deje. Pýtali sme sa sprievodcu a Kim Čong-un vraj ľudu hovorí, že je dostatočne silný, aby porazil USA. To je naozaj bizarné," dodal Paartalu.