Po troch rokoch od vášho víťazstva v slovenskej extralige ste získali so Slovanom druhý titul. Ktorý má pre vás väčšiu hodnotu?
-- V tejto sezóne hralo v extralige množstvo hráčov z NHL a bola oveľa kvalitnejšia. Úspech v takej ťažkej a nabitej súťaži je preto určite najcennejší. Navyše sme nastupovali do finále po ťažkej sérii s Trenčínom a situáciu nám komplikovali aj zranenia kľúčových hráčov Šatana, Višňovského či Barteka.
Čo by ste najviac vyzdvihli u svojich zverencov?
-- Dôležitá bola najmä disciplína a obrovská bojovnosť. Nebolo jednoduché motivovať hráčov po dvoch predchádzajúcich prehrách, ale spoločne sme to zvládli. Za stavu 3:3 sme odchádzali z Bratislavy s cieľom odviesť v rozhodujúcom súboji maximum, a to sme aj splnili. Všetci hráči siahli až na dno síl, za čo sa im musím poďakovať.
V rozhodujúcom siedmom zápase Slovan dlho viedol 2:0. Aké pocity ste mali, keď Čierny v 55. minúte strelil kontaktný gól?
-- Aj keď som mal menšie obavy, veril som, že víťazstvo udržíme. V závere chlapci odviedli veľmi dobrú prácu a súpera už k ničomu nepustili. Definitívne som si však oddýchol, až keď Miro Šatan strelil pár sekúnd pred koncom do prázdnej bránky tretí gól.
Okrem zraneného Višňovského ste nepostavili v rozhodujúcom zápase ani Barteka...
-- Do Zvolena sme chceli ísť len s hráčmi, ktorí budú môcť podať stopercentný výkon, preto sme sa rozhodli Martina nepostaviť. Mal problémy s rebrami už v sérii s Trenčínom, a to sa odzrkadľovalo na jeho výkonoch.
Rozhodli ste sa už, či budete pôsobiť v Slovane aj v budúcej sezóne?
-- Zatiaľ som nad tým veľmi neuvažoval. Teraz si vychutnám oslavy a potom sa rozhodnem, čo bude ďalej.