Slovenský bežec na lyžiach Ivan Bátory sa na svetovom šampionáte v Oberstdorfe stratil v tieni vynikajúceho krajana Martina Bajčičáka. Napriek tomu, že na začiatku sezóny sa zdalo, že opäť prevezme žezlo najlepšieho slovenského bežca, čo dokumentoval šiestym miestom v Gällivare a štrnástou priečkou v Kuusamo, majstrovstvá sveta boli preňho obrovským sklamaním. Jeho najlepším výsledkom bolo 37. miesto v behu na 50 km.
Po svetovom šampionáte ste zrejme poriadne sklamaný?
-- Nie som spokojný sám so sebou. Bola to však dobrá skúška, ďalší test možností. Nazbieral som cenné informácie o možnostiach v príprave, ktoré sa budú dať zúročiť v nastávajúcej sezóne, ktorá bude veľmi náročná, lebo je olympijská. Keď nie je superforma, ťažko sa dá dokázať niečo svetoborné. Odchádzal som do dejiska šampionátu s tým, že sa pokúsim urobiť čo najkvalitnejší výsledok.
Tímšprint ste neobsadili, tréner Ivan Hudáč vychádzal z toho, že nie ste v takej pohode, aby ste to s Bajčičákom dotiahli na medailu. Preto sa vám ušli len dva štarty. Od ktorej disciplíny ste čakali viac?
-- V prvom rade ma mrzelo, že pätnástka sa nebežala klasicky, ale skejtom. To mi nevyhovovalo. V päťdesiatke som bol odhodlaný urobiť maximum, ako som sľúbil pred odchodom, no škoda mazania, ktoré nezodpovedalo situácii, keď začal padať sneh. Bežky sa proste nekĺzali dolu kopcom a súperi mi unikali. Pritom v minulosti na vrcholných akciách som dokázal maratón zvládnuť pomerne dobre.
Cítili ste sa pretrénovaný?
-- Skôr unavený a myslel som si, že pár dní voľna pred MS mi príde vhod. No nestačilo to, lebo svalstvo nedobre reagovalo na záťaž. Bolo presilené a neviem presne, kde nastala chyba. Určite som však chuť do lyžovania nestratil, chcem si napraviť prestíž na posledných vystúpeniach Svetového pohára, kam odchádzame vo štvrtok.
Vaše šieste miesto na MS pred dvoma rokmi vo Val di Fiemme bolo výborným umiestnením, teraz vás však štvrtým miestom prekonal reprezentačný kolega...
-- Je to dobré pre náš šport a zároveň sa tak posúvame k možnosti konečne získať medailu. Dúfam, že tento výsledok pomôže slovenskému bežeckému lyžovaniu, veď donekonečna sa na kolene zázraky robiť nedajú. Je naozaj obdivuhodné, ako Martin správne načasoval formu a vyladil ju tak, aby sa zaradil do absolútnej špičky. Len škoda, že ho medaila obišla, lebo na ňu mal. Aj pre mňa je to motivácia, aby som sa v ďalšej sezóne pokúsil o čosi podobné.
Myslíte si, že ešte máte dosť síl na to, aby ste nepovedali posledné slovo?
-- Nie som taký starý, aby som už nevládal a v bežeckom lyžovaní sa neraz pretekár ocitne na hojdačke. Raz hore, potom zase dolu. Ide len o to zobrať si ponaučenie, neopakovať rovnaké chyby. Musím prehodnotiť tréningový plán a niečo zmeniť v postupe, aby to o rok bolo lepšie.