Slovenská tenisová reprezentácia sa môže cez víkend historicky prvýkrát prebojovať do semifinále Davisovho pohára. Ako z tohto hľadiska vnímate nadchádzajúce štvrťfinálové stretnutie s Holandskom.
- Beriem ho ako každé iné stretnutie. Vo štvrťfinále sme už hrali dvakrát, v oboch prípadoch sme prehrali, aj keď v súboji s Ruskom nám k víťazstvu chýbalo len niekoľko gemov. Hovorí sa, že do tretice všetko dobré. Ak predvedieme svoju hru, zvíťazíme.
Nehrajúci kapitán hostí Tjerk Bogtstra pri absencii zranených Schalkena a Verkerka počíta do dvojhry s Raemonom Sluiterom a Petrom Wesselsom. Aké máte skúsenosti s touto dvojicou?
- Lídrom súpera by napriek horšiemu postaveniu v rebríčku mal byť Sluiter. Zdolal som ho približne pred desiatimi rokmi na challengerovom turnaji v Nemecku, ale na profesionálnom okruhu ATP mám s ním nepriaznivú bilanciu 0:3. Poznám ho veľmi dobre aj zo spoločných tréningov, je to nepríjemný hráč s výborným servisom. V úlohe favorita bude on, no určite sa pokúsim naňho niečo vymyslieť. Wessels tiež stavia hru na kvalitnom podaní, ale v hre zo základnej čiary je slabší. Vyhral som s ním trikrát, dôležité bude rýchlo ho brejknúť a dostať pod psychický tlak.
Na kurte bratislavského NTC trénujete od minulého týždňa. Zvykli ste si už na prechod z trávy na pomalší povrch?
- Áno, dokonca rýchlejšie, ako som rátal. Hrá sa mi veľmi dobre, vychádza mi podanie a moje údery majú dostatočnú dĺžku. Už sa teším na zápas, atmosféra v Davisovom pohári býva vždy vynikajúca. Dokážem fanúšikov vždy dobre vyhecovať, síce ma to stojí mnohokrát veľa síl, ale mám to rád.
Mužský daviscupový tím siaha na svoj vrchol, na druhej strane ženské družstvo v Pohári federácie padlo úplne na dno. Ako vidíte problém neúčasti niektorých hráčok, ktoré odmietli reprezentovať Slovensko?
- Stále tvrdím, že je to osobná vec každého hráča, či chce alebo nechce hrať v reprezentácii. Na druhej strane nie je dobré, aby hráčky odohrali len toľko stretnutí, aby mohli štartovať na olympiáde. To je zneužitie systému. Viem, že aj takí velikáni ako Agassi, Sampras, Williamsová alebo Davenportová niekoľkokrát odmietli reprezentáciu, ale aspoň raz počas roka ich za svoju krajinu vidíme hrať. Aj keď nie sú za účinkovanie v reprezentácii veľké peniaze, stojí to za tú atmosféru. Možno tá mladšia generácia hráčok sa to naučí.
Prečo podľa vás tenistky nechcú hrať za reprezentáciu?
- Problémom je zrejme psychický tlak, ktorý hráči v reprezentácii podstupujú. Poznám to z vlastnej skúsenosti. Vyhovárať sa však na zranenia alebo iné dôvody, pretože sa bojím, aby som neprehral, je slabošské. Keď človek zabojuje a prehrá, nič sa nedeje, je to predsa šport.