Svetový šampionát v Penrithe sa zo športovej stránky vydaril. Usporiadatelia aj napriek úvodným problémom s vetrom všetko napokon zvládli a pretekári i členovia výprav boli spokojní. Nie celkom novinári, ktorí pracovali v podmienkach pripomínajúcich začiatok minulého storočia, avšak pre nich sa predsa šampionát neorganizuje. Ten by mal byť najmä zábavou pre divákov, na ktorých sa však zabudlo úplne. Krásny olympijský areál bol zaplnený zhruba na 20 percent, a to aj v prvý finálový deň, keď získal titul majstra sveta domáci Robin Bell. Azda najzávažnejším dôvodom nezáujmu miestnej verejnosti bola takmer nulová propagácia podujatia, ktoré okrem európskej televíznej spoločnosti SBS (vysiela v Austrálii vo viacerých svetových jazykoch) nikto ani nespomenul. Nehovoriac o billboardoch či aspoň plagátoch pozývajúcich na MS. Priemerný obyvateľ neďalekej metropoly Sydney nemohol ani tušiť že takpovediac za rohom sa zišla svetová vodácka špička. Obzvlášť, keď sa pozornosť všetkých športových médií sústredila iba na finálový zápas NRL, čo je vyvrcholenie celej sezóny miestnej rugbyovej ligy.
Ďalším faktorom hovoriacim "nechoď na vodný slalom" bolo dopravné spojenie pre tých, ktorí chceli nechať auto v garáži a prísť verejnou dopravou. Autobusy, ktoré premávajú z centra Sydney k areálu Whitewater stadium, cez víkend vôbec nechodia, a tak jedinou možnosťou bolo siahnuť hlbšie do vrecka a zaplatiť taxi
alebo ísť pešo. Úplnou poistkou, ako odradiť diváka, bola cena vstupenky -- 20 austrálskych dolárov (približne 500 Sk) na jeden deň. Suma na miestne pomery nie je veľmi závratná, ale ak zoberieme do úvahy popularitu vodného slalomu v Australii a fakt, že napríklad na tenisovom Australian Open v Melbourne môžete za 15 dolárov za deň vidieť celodenný program, cena z Penrithu bola prehnaná.
Na atmosféru z predchádzajúceho šampionátu v nemeckom Augsburgu, kde hnalo svojich za uspechom 20-tisíc priaznivcov, tak mohli pretekári len nostalgicky spomínať.