Slovenský hokej už nemá v najvyššej fínskej súťaži ani jedného legionára, keďže v pondelok ukončil svoje pôsobenie v tíme Tappara Tampere posledný mohykán Róbert Tomík, ktorý do krajiny tisícich jazier prišiel po nezhodách s vedením Karlových Varov.
Viete prečo sa vedenie fínskeho klubu rozhodlo, že vás nepotrebuje?
-- Nedá sa hovoriť o nespokojnosti s mojimi výkonmi. Myslím si, že vedenie klubu nemalo vážnejšie výhrady voči mojej hre, ale zaumienilo si získať známejších hráčov s koreňmi v NHL. Keď som odchádzal, tak som sa dozvedel, že na muške sú najmenej tri posily spoza mora, ktoré ma majú nahradiť.
Bude zrušenie zmluvy nejako finančne kompenzované?
-- Pôvodne som tam mal zotrvať až do konca ročníka, ešte teda viac než tri mesiace, no zároveň pri podpise zmluvy sme sa dohodli na možnosti vypovedania zmluvy od 20. januára. A Fíni to využili, aby sa so mnou rozlúčili.
Nastupovali ste pravidelne?
-- Nemal som veľa možností prejaviť sa, veď som odohral len dvanásť stretnutí (zaznamenal v nich jeden gól a štyri asistencie -- pozn. red.), no v nich som nemal dojem, že by som bol odstrčený. Tréner odo mňa požadoval maximálne útočný štýl, nešpekulovanie s pukom, streľbu aj nasadenie. V tomto je fínska liga impozantná, má skvelú úroveň. Bola to naozaj škola hokejovej moderny. Na rozdiel od Karlových Varov som nebol nútený prehnane brániť.
Hrali ste i v Nemecku a Česku, keby ste sa mali rozhodnúť, kam by ste sa najradšej vrátili v budúcnosti?
-- To je zložité, ale ak by som bral do úvahy hokejovú brilantnosť, tak vyhralo by to jednoznačne Fínsko.
Je to náhoda, že v priebehu pár mesiacov opúšťate už druhý klub?
-- V Karlových Varoch to bolo nečakané a náhle, stále vlastne neviem, prečo ma pustili k vode, hoci mi vyčítali slabšiu produktivitu. V Tampere prejavili síce spočiatku veľký záujem o moje služby, no postupne akoby vzhľadom na pokles formy kolektívu potrebovali urobiť za každú cenu nejaké opatrenia...
Dohráte túto sezónu inde alebo si dáte pauzu?
-- Všetko bude záležať od možností. Nerád by som zostal bez hokeja a rovnako ma ešte neťahá vrátiť sa do našej extraligy. Obzerám sa po voľných miestach v Nemecku a Česku, teda tam, kde to už poznám a viem, čo môžem od tunajšieho hokeja očakávať. No nakoniec sa možno pritrafí niečo iné, takže nechcem predbiehať.