Slovenskí hokejoví fanúšikovia stále nevedia pochopiť fakt, že zverenci trénera Františka Hossu nepostúpili na rakúskom šampionáte do bojov o medaily. Napriek tomu, že tam bol takmer najlepší slovenský výber. Čo sa to vlastne stalo? Kde sa stala chyba? Kto je na vine? Pýtajú sa. "Zaručení odborníci" majú odpovedí hneď niekoľko. Azda tá najčastejšia a najjednoduchšia je ukázať prstom na vinníkov. Pokazil to Pálffy, pretože nedal trestné. Na vine je Lašák, ktorý pustil v závere lacný gól. Zlyhala slabá obrana na čele s Chárom. Kapitán Šatan celé majstrovstvá nič nehral. František Hossa nevie koučovať tím. Tí úplne "najvernejší" si pýtajú generačnú výmenu...
Úspech verzus neúspech
Tenučkú čiaru medzi úspechom a neúspechom sa nám po troch šampionátoch nepodarilo prekročiť. Systém majstrovstiev je atraktívny, no zároveň aj veľmi krutý. Vo štvrťfinále sa nikto nepýta ako hralo mužstvo v predchádzajúcich zápasoch, s akou formou do vyraďovacích bojov prichádza či koľko hviezd má vo svojom výbere. Rozhoduje momentálna forma, skúsenosť z podobných duelov a, pochopiteľne, aj šťastie. Len správne dávkovanie týchto veličín prinesie vytúžený postup do bojov o medaily. Ak zvíťazíte vo štvrťfinále, nikoho nebudú zaujímať predchádzajúce prešľapy. Tak to bolo aj v striebornom Petrohrade. Po postupe do semifinále sa rýchlosťou svetla zabudlo na prehry s Českom či s Kanadou. Opačné pocity sme zažívali napríklad na olympiáde v Lillehameri, kde sme po víťazstve v osemfinálovej skupine prvýkrát kapitulovali práve vo štvrťfinále s Ruskom. Tento rok bola najťažšia prekážka majstrovstiev nad naše sily. Napriek tomu, že Hossovi zverenci odohrali vynikajúci štvrťfinálový duel, cestovali domov so sklonenými hlavami. Je to neúspech? Presvedčili sme sa o tom, že ani to najlepšie, čo doma máme, nemusí na medailu stačiť. Hokejová špička je skutočne vyrovnaná. Na medailový úspech v žiadnom prípade nestačia len hviezdne mená. Zvíťazí ten, kto zo seba najviac vydá a urobí najmenej chýb. Nám to tentoraz nevyšlo.
Koho za koho?
Ako hodnotiť naše vystúpenie? Počas šampionátu naši reprezentanti odohrali sedem zápasov s bilanciou štyroch víťazstiev, jednej remízy a dvoch prehier. Proti nepríjemným papierovým outsiderom z Bieloruska (2:0), Rakúska (8:1) a Kazachstanu (3:1) nezaváhali, zvíťazili nad stabilným štvrťfinálovým účastníkom zo Švajčiarska (3:1), no ani raz nezdolali mužstvo z veľkej "sedmičky". Vo vynikajúcom zápase proti Rusku (3:3) prišli o víťazstvo v závere, v tradičnom derby s Českom utrpeli debakel 1:5 a bodku za šampionátom dala prehra s Kanadou (4:5). Pochopiteľne, vystúpenie na turnaji nemôžeme hodnotiť len podľa nešťastnej štvrťfinálovej prehry. Najmä v stretnutiach so spolufavoritmi na titul opäť vyšla na povrch naša stará známa slabosť - defenzíva. V nej spĺňali náročné kritériá len Višňovský, Štrbák a Chára, aj keď obrovitý obranca tiež zaostal za očakávaním. Netreba však zabúdať, že spolu s Višňovským odohral na ľade skoro toľko minút, čo rozhodcovia... V bránke potvrdil pozíciu jednotky Lašák, aj keď ani jeho štvrťfinálový výkon nebol göteborským. Napriek nevýrazným individuálnym výkonom Zedníka, Šatana či Bartečka môžeme byť s celkovým výkonom útočníkov spokojný. Štvrtú formáciu vzhľadom na dĺžku pobytu na ľade ťažko hodnotiť. Vzhľadom na chudobnejšiu slovenskú hráčsku základňu však ťažko očakávať, že by reprezentácii pomohla generačná výmena. Pálffy odchádza, neistá je ďalšia reprezentačná kariéra Bondru, no ďalší hokejisti ešte určite majú národnému tímu čo povedať. Stačí si len spomenúť na fiasko českej naganskej partie na minuloročnom domácom šampionáte a jej tohtoročné vystúpenie vo Viedni. Mladý vietor národnému tímu však určite môže len pomôcť. Možno aj trénerská výmena...