Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
10.08.2018, 00:00

Modlou sa stal aj vďaka hladu

Príbeh zrodenia legendy menom Stan Mikita je naozaj neuveriteľný. V utorok sa definitívne skončil.

Modlou sa stal aj vďaka hladu
Zdroj: TASR

Chudý osemročný chlapec vykĺzol z postele. Bol hladný. V chalupe v slovenskej dedinke Sokolče skúsil Stanko Gvoth prerušiť vzrušený nočný rozhovor svojich rodičov s jeho strýkom a tetou, ktorí prišli na návštevu z Kanady. Ale mama Emília ho hnala z izby: „Mazaj si ľahnúť!“ Ukrivdený chlapec sa rozplakal. Veď chcel len krajec chleba.

Emília si však myslela, že plače z iného dôvodu. Jej brat Joe Mikita s manželkou Annou totiž Gvothovcom ponúkali, že adoptujú ich najmladšie dieťa, vychovajú ho v Ontáriu, zaistia mu vzdelanie a vôbec lepšiu budúcnosť, ako v roku 1948 núkalo chudobné povojnové Československo, v ktorom už vládli boľševici.


Emília mylne pripisovala chlapcov záchvat žiaľu tomu, že ho odmieta pustiť s príbuznými do zámoria.


A tak vo vypätej chvíľke preniesla: „Dobre, tak si ho vezmite!“


Zakrátko nastúpil Stanko s Joeom, Annou a podobne osvojenou „sestrou“ Irenou na vlak do Prahy, potom sa po železnici presunul do francúzskeho prístavu Le Havre, kde sa Mikitovci nalodili na parník Carinthia, mieriaci do Montrealu.


Zo Stanislava Gvotha sa v Kanade stal Stan Mikita, vyrástol v zúrivého mladíka, ktorý postupne dospel vo hviezdu NHL a v športovú modlu amerického veľkomesta Chicago. Príbeh z dnešného pohľadu pôsobí neuveriteľne, až mysticky. Tiež preto, že Sokolče od roku 1975 neexistujú, pretože zmizli pod hladinou priehrady Liptovská Mara. Zaniklo tiež Československo. Od utorka nežije ani Mikita. Skonal v 78 rokoch.


Wehrmacht a vši
V najstarších Mikitových spomienkach, ako ich opísal v knihe Forever a Blackhawk, vystupovali nemeckí vojaci, ktorí ho nechali strieľať z pušky, obsadili dom Gvothovcov a... Zavliekli doň vši. Mama Emília sa odvážne posťažovala ich veliteľovi, ktorý ju vypočul, nechal vynosiť a spáliť matrace aj nábytok a následne doviezť nové vybavenie.


Prekvapený benjamínko bol nič netušiacim svedkom prelomových historických udalostí. Než sám začal zasahovať do športových dejín, otriasali ním rozhodnutia iných alebo číra náhoda – ako ten večer v Sokolčiach. „Aký to osudový okamih! Čo by sa mi stalo, keby som nebol hladný? Keby som sa ticho vrátil pod perinu?“ pýtal sa neskôr, keď pochopil súvislosti.


Výprava do nového bydliska v St. Catherines, kam s opatrovníkmi doputoval pred Vianocami, bola dlhá a úmorná. Po pokrvných rodičoch sa mu cnelo. Smutne hľadel k lietadlám na

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.