Sledujte nás na Instagrame

@hospodarske_novinyFacebook
07.01.2019, 13:53

KOMENTÁR: Bokroš by mal okamžite odísť

Ernest Bokroš nie je dobrý tréner. Možno bol, ale dnes určite nie je.

KOMENTÁR: Bokroš by mal okamžite odísť
Zdroj: TASR/Martin Palkovič

Skúsme si aspoň na sekundu predstaviť, aká je pravdepodobnosť, že si 19-ročný chalan (hokejista) dokáže sadnúť k počítaču a napísať taký príbeh z MS 20 ako napísal Martin Pospíšil. A že si ho celý vymyslí. A že ho napíše len tak z nudy. Áno – tá pravdepodobnosť je nulová.

Z toho logicky plynie, že to, čo popisuje Martin Pospíšil sa skutočne aj stalo (vrátane zistenia, že to, čo mu rozprávali starší bratia, bola pravda) a teda, že „metódy“ Ernesta Bokroša, ktorý už dlhé roky kormidluje našu hokejovú dvadsiatku, sú mierne povedané divné. A pokiaľ odstránime slovné spojenie „mierne povedané“, tak sú to metódy tupé, debilné a neakceptovateľné.

​Ernest Bokroš je posledný Mohykán starého vedenia nášho hokeja. Typický prívlastok pre jeho kariéru v reprezentácii dvadsiatky je „spoľahlivosť“. Vždy nás totiž spoľahlivo dokázal „udržať“ v áčku a vyslúžil si tak ostrohy, ktoré nepripúšťali kritiku.

Iný, už dávno odídený „bard“ vedenia nášho hokeja mi raz pri úprimnej debate o ňom povedal: „Je to dobrý tréner, ale ľudsky je to ...“. A ešte dodal, že je to asi jediný človek, ktorý dokázal ako tak zvládnuť talentovanú, ale psychicky labilnú povahu Martina Réwaya.

Tieto hodnotenia sú asi plus mínus pravdivé, ale jedno v nich nesedí – Ernest Bokroš nie je dobrý tréner. Možno bol, ale dnes určite nie.

Ani desať percent z toho, čo sme si prečítali v statuse Martina Pospíšila ohľadne jeho „metód“, ktoré uplatňuje na dvadsaťročných a mladších reprezentantov, nie je akceptovateľných. Nikdy a za žiadnych okolností. A pri dvadsiatke zvlášť.

Dvadsaťročný hokejista je niečo ako výrobok tesne pred dokončením. Už má prakticky plnú funkcionalitu a je schopný prakticky všetkých požadovaných úkonov. O tom, či bude skvelý a výnimočný, alebo dobrý a priemerný, prípadne podpriemerný, sa už rozhoduje najmä v jeho hlave. Plus celkové zdravie a zranenia samozrejme.

Inak povedané – hokejové dejiny (na celom svete) sú plné príbehov veľkých talentov, ktorých púť sa skončila pri prechode do mužského hokeja. A v tých príbehoch nerozhodovalo iba to, akú mal daný chlapec strelu, kľučku, aký bol rýchly, ale aj a najmä to, akú mal hlavu.

A pokiaľ má hlavu mladého hokejistu formovať v kľúčových okamihoch jeho kariéry (reprezentácia do 20 rokov ním nesporne je) taký prístup, aký podľa všetkého uplatňuje Ernest Bokroš, tak spánombohom.

Apropo – a prečo vlastne Martin Pospíšil podľa Bokroša vlastne ani do reprezentácie nepatrí, respektíve nepatril? Pretože je slušne vychovaný? Pretože mu zjavne záleží na vlastnej kariére a má pozitívny vzťah k reprezentácii? Alebo pretože svoje doteraz kľúčové hokejové roky prežíva za oceánom? Alebo prečo vlastne?

Trénerovi Ernestovi Bokrošovi sa jednoducho treba poďakovať za roky „stability“, kedy sme sa dokázali udržať v áčku a rozlúčiť sa s ním. Slovenský hokej dnes kráča po úplne inej ceste, než na akú bol zvyknutý tento pán.

Autor je riaditeľ PR agentúry Dynamic Relations 2000.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.