Do poslednej chvíle museli hokejisti, ktorí absolvovali záverečnú fázu prípravy na majstrovstvá sveta, čakať na definitívny ortieľ, či do Viedne pocestujú alebo zostanú doma. Rozdávanie Čierneho Petra je vždy nepríjemná záležitosť tak pre trénerov, ako aj pre tých, ktorým sa ujde. Zhodou okolností tréner František Hossa - obrazne povedané - prstom ukázal na dvoch obrancov Richarda Stehlíka a Jaroslava Obšuta. Pritom sa zdalo, že práve "beci" to budú mať jednoduchšie v porovnaní s pretlakom hráčov pripravených na ofenzívne posty. "Pre mňa bolo vyznamenanie už len to, že som mohol absolvovať takúto zaťažkávajúcu skúšku a podstúpiť previerky medzi seniormi. Pravdaže, každý by chcel reprezentovať na šampionáte, ale uvedomil som si, že počet miesteniek je obmedzený," konštatoval Stehlík. Ten zažil výkonnostný rozmach v tejto extraligovej sezóne hlavne po tom, čo prišiel zo Skalice do Trenčína. Robustný hokejista sa predstavil už na predošlých turnajoch a tréner po ňom siahol aj v záverečných výcvikových táboroch. "Snažil som sa hrať uvoľnene, neuvedomoval som si žiadny tlak. Nemal som nejakú veľkú trému, akurát ma mrzelo, keď nám niektoré zápasy nevyšli, hlavne ten v Dánsku, a potom aj naposledy v generálke proti Švédom," priznal mladík, ktorý bol odhodlaný kráčať v šľapajach Meszároša, ktorý sa prekvapujúco vlani dostal na MS. On si na svoj debut na šampionáte musí ešte počkať. Premiéra na MS obišla aj skúsenejšieho beka Jaroslava Obšuta. "Chcel som si skompletizovať štarty na vrcholových akciách. Olympiádu i Svetový pohár už mám za sebou, ale svetový šampionát mi nie je asi súdený. V priebehu prípravy som nemal pocit, že by som mal byť outsiderom spomedzi ostatných, skôr som veril, že sa do Viedne dostanem, ale tréner sa rozhodol inak. Nevysvetlil mi dôvod, len proste oznámil, že vypadávam z nominácie. Až potom som sa dozvedel, že aj preto, že nie som pravák. No čo už, treba to akceptovať," komentoval verdikt trénera Hossu ofenzívne ladený hráč, ktorý bol oporou švédskej Luley v minulej sezóne, kam odišiel po rokoch strávených v zámorí. V Elitserien patril medzi najproduktívnejších obrancov a veril si, že jeho forma bude dostačujúca na získanie nominačného fleku. "Neberiem to tragicky, hoci radšej by som hral na takejto skvelej akcii. To je mi trošku ľúto. No verím, že chlapci zabojujú, budú v koncovke úspešnejší než naposledy proti Švédom a vrátia sa domov s cenným úspechom. Určite som nestratil chuť na hokej a v ďalších sezónach si chcem pozvánku do národnému tímu znovu vypýtať."