Futbalový rozhodca Ľuboš Micheľ v rozhovore pre HN

Na šampionáte odohrajú mužstvá šesťdesiatštyri zápasov. Koľko stretnutí môže rozhodcovská komisia zveriť arbitrovi, ktorý sa dostane až do finále?
-- Je nás dvadsaťdva, z toho z Európy iba deväť. Vychádza mi to tak, že by každý mohol rozhodovať po dve stretnutia v základnej skupine. V mojom prípade ten tretí zápas by som už bral ako úspech. Samozrejme, že by som chcel potom rozhodovať aj finále, ale to je ako lotéria. Rozhodcovská komisia prihliada pri delegovaní na momentálny stav a výkonnosť rozhodcu, neberie do úvahy žiadne zásluhy alebo paritné rozdelenie. V dejisku šampionátu nás čakajú už vo štvrtok posledné fyzické previerky. Môžem len pripomenúť, že z mojej analýzy stretnutia finále Pohára konfederácií 2005 Brazília -- Argentína (4:1) vyplýva, že som za deväťdesiat minút nabehal 10 566 metrov, z toho bolo 2 547 metrov šprintov.
Považujete prípravu na ďalší vrchol vašej bohatej kariéry za dostatočnú?
-- Spolu s kolegami Slyškom a Balkom sme dostali veľa príležitostí najmä v zápasoch Ligy majstrov i v Pohári konfederácií. To je veľmi dôležitý moment. Pritom si uvedomujem, že rozhodovať na majstrovstvách sveta je výnimočná záležitosť. Ja mám to šťastie, že tam budem už druhýkrát (na MS v Japonsku rozhodoval ako hlavný zápas Paraguaj -- JAR (2:2), ako štvrtý rozhodca Dánsko -- Francúzsko (2:0) -- pozn. red.). Nie je na svete veľa takých rozhodcov. Moji kolegovia majú premiéru, som presvedčený, že všetci pridelené zápasy zvládneme, sme na ne pripravení dobre z fyzickej i psychickej stránky. Želám si, aby naše vystúpenie bolo úspechom nielen nás, ale celého slovenského futbalu. Všetci traja sa chceme domov vrátiť s hlavami hore.
Do dejiska majstrovstiev ste odcestovali dva týždne pred jeho začiatkom. Samotné majstrovstvá trvajú ďalší mesiac. Ako to vnímate?
-- Prvé týždne budú náročné najmä z psychickej stránky. Všetci budeme čakať na prvú nomináciu. Tú by malo vedenie turnaja oznámiť s dvadsaťštyrihodinovým predstihom, pričom my o tom budeme vedieť už o niekoľko hodín skôr. Neskôr stráviť deväťdesiat minút na ihrisku, to už považujem za profesionálnu záležitosť. Ale medzitým musím zvládnuť komunikáciu s ľuďmi, ktorí pôsobia na šampionáte v najrôznejších funkciách. Rozhodcovská komisia vedela, prečo nám dala v psychologických testoch až 185 otázok. Jedna z nich napríklad bola, či uprednostňujem večeru v kruhu rodiny alebo v spoločnosti.
To mohlo znamenať, že skúmali aj vaše vzťahy s asistentmi...
-- S nimi si absolútne rozumiem, aj nový komunikačný systém zvládneme. Iné to bolo napríklad na olympijských hrách v Sydney, kde som mal ako asistenta kolegu zo Samoy, od ktorého som nevedel, čo čakať. A potom v zápase Nigéria -- Honduras (3:3) niektoré veci nefungovali tak, ako mali. Tá spomínaná psychologická otázka mala aj iné zameranie, skúmala vzťah k ostatným kolegom. Rozhodcovské motto nás všetkých je, aby sme si mohli na záver turnaja povedať, že sme zvíťazili ako tím. Úspech každého jednotlivca bude úspechom tímu. Bude to zdravé súťaženie.
Strávite teda tých štrnásť dní pred otvorením majstrovstiev spoločne všetci traja?
-- Všetci arbitri budú bývať v špičkovom hotelovom komplexe neďaleko Frankfurtu nad Mohanom a odtiaľ cestovať na jednotlivé zápasy. Nejdeme do cudzieho prostredia, strávili sme tam už niekoľko dní na Pohári konfederácií. Ja som tam už predtým absolvoval aj dva rozhodcovské semináre. Je to veľmi príjemné miesto s bazénmi, regeneráciou, čo využijeme na to, aby sme boli stopercentne pripravení. Nečaká nás žiadna ponorková choroba. Chlapci majú veľmi dobrú povahu, sú tolerantní, občas si s nimi zájdem i na jedno pivko.
Váš účet za mobilný telefón vraj niekedy dosiahne aj pätnásťtisíc korún.
-- Je to najmä hovormi zo zahraničia. Som ústretový k médiám, rozhovory alebo informácie neodmietam. Sme však dobre honorovaní, tak mám z čoho zaplatiť. Ak je to v prospech rozhodcov a v prospech slovenského futbalu, tak z toho mám radosť. Aj z Nemecka chcem poskytovať veľa zaujímavých informácií i prostredníctvom mojej internetovej stránky www.michel.sk. Na ihriskách budeme pôsobiť ako jediní Slováci, máme prístup do takých priestorov, kde sa bežní návštevníci ani novinári nedostanú, stretávame sa so zaujímavými ľuďmi. Bude to akási forma denníka aj s poskytnutím informácií zo zákulisia.