Svetová hokejová elita sa po deviatich rokoch stretne opäť v Rakúsku. Práve vo Viedni v roku 1996 absolvovalo Slovensko pod vaším vedením premiéru v A-kategórii majstrovstiev sveta. Ako hodnotíte tieto okamihy s odstupom času?
- Po postupe z céčka a béčka nás priaznivci vyprevádzali s veľkým očakávaním. Dokonca sa ozývali hlasy, že máme na to, aby sme získali medailu. No skutočnosť bola prozaickejšia. Predsa len vtedy sme mali iný kolektív, iných hráčov, ktorí neboli natoľko výkonnostne vpredu ako súčasní reprezentanti. Takže konečné desiate miesto bolo odrazom možností, hoci pri troške šťastia sme mohli skončiť oveľa úspešnejšie. Hlavný zámer - udržať sa v elitnej kategórii sme však splnili.
V čom bol hlavný rozdiel medzi vtedajším a terajším výberom?
- Slovenský hokej mal v tom období v NHL len poltucet hráčov. A navyše chlapci nemali skúsenosti z účinkovania v áčku. Postupne sme sa museli naučiť reagovať na inú konkurenciu, inú kvalitu zápasov na takomto podujatí. V súčasnosti drvivú väčšinu Hossovho výberu tvoria jednotlivci so skúsenosťami z NHL a preto v takej situácii je reálne pomýšľať na medailu, minimálne účasť v semifinále. Každé iné umiestnenie vyvolá už určité rozpaky.
Ktorý výsledok vás ešte stále mrzí z viedenského turnaja?
- Bol to duel s Rakúskom, ktorý sme nezvládli v streľbe. Pritom sme súpera tlačili a búšili doňho, ale nakoniec o gól prehrali. No ako inokedy, potom aj predtým, v rozhodujúcich okamihoch zlyhala presná muška. Podobné to bolo i proti Američanom. Márna bola územná prevaha hraničiaca až s jednostranným priebehom, lebo sme ju nedokázali vyjadriť efektívne. Čo z toho, že sme remizovali s Kanadou, keď sme nakoniec bojovali o záchranu, čo sa víťazstvom nad Nemeckom aj potvrdilo. Takže znovu sa raz ukázalo, že nielen herné umenie, ale i šťastie hrajú pri podobných akciách svoju významnú úlohu. A nám ako nováčikovi šťastena nebola naklonená. Zaplatili sme príliš vysokú daň.
Šokovalo vás odvolanie z funkcie pri bilancovaní šampionátu?
- Tréner musí byť pripravený aj na také hodnotenie a tvrdé súdy. Musel som sa tomu prispôsobiť a východiskom bol odchod do zámoria. Načerpal som nové poznatky v inom spôsobe koučovania a mal som možnosť nazbierať skúsenosti pre ďalší trénerský i ľudský rast. Všetko zlé je na niečo dobré. Viem z vlastnej praxe, že nemožno čakať iba potľapkávanie po chrbte, ale i zlomený väz...
Ako odhadujete vyhliadky terajšieho tímu v rovnakom dejisku?
- Chlapcom verím, lebo viacerí sa už za tie roky podkuli skúsenosťami, naučili sa reagovať na tlak a dlhodobo čelia silnej svetovej konkurencii. Šampionát však prináša aj zlomové situácie, ktoré sa nedajú porovnať ani s play off v zámorí. Mám na mysli kľúčové duely vo vyraďovačke a potom aj v boji o medailu. Tým musia prejsť všetky ambiciózne mužstvá vrátane nás.
Myslíte si, že pre zrušenie sezóny v NHL bude na šampionáte kvalita, aká ešte v posledných rokoch nebola?
- Predpokladám, že áno. Naozaj ho možno prirovnať k Svetovému poháru a to bez ohľadu na to, že niektorí vynikajúci hráči budú chýbať a viacerí počas lock outu neboli v plnom zápasovom zaťažení. Rozhodne to bude ojedinelá galaprehliadka toho najlepšieho, čo svetový súčasný hokej ponúka.