Legende ženského svetového tenisu Martine Hingisovej sa v Melbourne podaril veľký comeback, keď po troch rokoch prestávky sa skvele uviedla v grandslamovom turnaji Australian Open. Bývalá svetová jednotka v úvodnom kole doslova zmietla z kurtu nasadenú Rusku Zvonarevovú 6:1, 6:2.
Aký bol návrat na kurty, kde ste sa tešili z troch grandslamových titulov?
- Skvelý! Krásne bolo už len vkročiť do arény Roda Lavera. Už aj predchádzajúce dni, keď som tu len trénovala, som sa cítila veľkolepo, pretože už aj na tréningoch som cítila atmosféru veľkého Grand Slamu. Po tých rokoch sa znova objavili všetky tie úžasné spomienky na minulé úspechy.
Víťazstvo v prvom kole vás zrejme poriadne motivovalo...
- Keď sa pozriem na žreb a vidím všetky dievčatá okolo, som rada, že som hrala proti niekomu, koho poznám. Nie ako moja súperka v druhom kole, Fínka Emma Laine, o ktorej naozaj veľa neviem.
No forma, v ktorej ste tu, musí dodávať veľa sebavedomia, nie?
- Určite, veď vyhrať nad niekým, kto bol ešte vlani v prvej desiatke, o niečom svedčí. Určila som si taktiku, ktorá platila a o to isté sa pokúsim aj v ďalších kolách.
Očakávali ste, že to bude až také ľahké?
- Nepovedala by som, že to bolo ľahké, ale hrala som skutočne dobre. Nerobila som veľa nevynútených chýb, hrala som presne to, čo som mala. Bol to najlepší zápas, ktorý som po mojom návrate odohrala. Moja motivácia bola veľmi vysoká, nechcela som totiž vypadnúť v prvom kole.
Táto myšlienka vás zrejme veľmi strašila. Videli sme hrať Jelenu Dokičovú, ktorú sledovala celá Austrália, a tiež bolo jasné, že v podvedomí má niečo podobné...
- Nielen ona a hráči čo sa vracajú po dlhšej pauze, ale aj všetky favoritky to majú podobné. Napríklad aj Serena Williamsová sa v prvom kole poriadne natrápila, jej sestra to dokonca nezvládla.
Aký je to pocit vrátiť sa po troch rokoch?
- Vyzerá to akoby to bolo dávno a veľa sa odvtedy udialo. Žila som iným štýlom, ale nikdy som totálne od tenisu neodišla. Pred dvoma rokmi som tu tenis komentovala, no stále som sa cítila ako na mieste, kde som kedysi bola úspešná, na mieste, kam patrím. Dnes sa mi to až tak dávno nezdá. Poznám každý centimeter kurtu, odohrala som na ňom šesť grandslamových finále za sebou.
Myslíte si, že ste schopná vyhrať tento rok? Alebo je ešte predčasné o tom rozmýšľať?
- Som šťastná, že som vyhrala prvé kolo. Každým dňom sa však, aspoň dúfam, môžem zlepšovať, ale viem, že mám ťažký žreb.
Keď sme vás sledovali v akcii, mali sme pocit, že sa do ženského tenisu opäť vrátili niektoré prvky, ktoré v ňom dlhšie chýbali. Predviedli ste voleje, ktoré už v ženskej dvojhre často nevidno, hráte "kraťasy", vraciate loptičku krátko po odraze, čím efektne zrýchľujete hru, skutočne to bolo príjemné vidieť znova!
- Ďakujem, lichotí mi to. Je to jediná cesta, ako môžem prežiť v dnešnom tenise.