Hokejový obranca Tomáš Sedlák sa po viac ako mesiaci za mrežami vo vyšetrovacej väzbe v pondelok večer vrátil do Nitry, kde by mal pokračovať v sezóne so slovenským extraligistom HK Ardo Nitra. V tíme spod Zobora sa po dlhom rozmýšľaní rozhodli dať českému hokejistovi druhú šancu. Sedlákovi hrozí desať rokov väzenia za septembrový pokus o lúpežné prepadnutie firmy v moravskom Šternberku. Po prepustení z "vyšetrovačky" prejavilo záujem o jeho služby viacero mužstiev z českej najvyššej súťaže, rozhodol sa však pokračovať tam, kde svoju hokejovú púť nútene prerušil. "Dostal som aj ponuky z Čiech, ale chcel ísť som do Nitry. Pred príchodom na Slovensko ma veľa ľudí upozorňovalo na problémy, ktoré tu sú. Bol som však milo prekvapený zistením, že ide len o klebety. Nič z toho nebola pravda. Našiel som tu super ľudí a dobrých kamarátov. V Nitre sa ku mne vždy správali veľmi férovo, navyše mi dali novú šancu. Som im za to veľmi vďačný," povedal pre hokejovú stránku hokejportal.sk dvadsaťštyriročný Sedlák, ktorého myšlienky počas pobytu vo väzbe nesmerovali prednostne k hokeju: "Trápil ma najmä môj život a veci, ktoré predchádzali zatknutiu. Nad vodou ma držala moja rodina a priatelia, ktorým sa chcem za všetko ospravedlniť a poďakovať za ich veľkú pomoc. Dostával som veľa listov, písal som si aj s hráčmi z klubu. Bol to skvelý pocit, keď som čítal, že sú so mnou. Teraz by som im svoju vďaku rád vyjadril výkonmi na ľade."
Ani múry väznice neodrezali českého beka od sledovania hokejového diania. V úvode hokej nesledoval vôbec, no neskôr dostal do cely televízor, a tak mal možnosť vidieť trápenie Nitranov. "Neunikol mi dokonca ani najrýchlejší gól v lige, ktorý strelil môj bývalý spoluhráč a dobrý kamarát Lukáš Říha. Verím, že to najhoršie už máme v Nitre za sebou a teraz prídu lepšie časy. Za ponúknutú šancu, a za všetku kamarátsku pomoc som ochotný pre Nitru vydať zo seba všetko," skonštatoval Sedlák v rozhovore pre hokejportal.sk, ktorému sa bližšie rozhovoril aj o samotnom čine, vďaka ktorému sa nachádza v takejto zložitej situácii: "Ešte pred príchodom na Slovensko som bol vášnivým hráčom hazardu. Bolo to veľmi ťažké životné obdobie, na ktoré nerád spomínam. Kým som si uvedomil vážnosť problému, bol som v tom až 'po uši'. Presne z tohto obdobia môjho života pochádzajú finančné starosti, ktoré vyvrcholili spomínaným trestným činom. Pred mojím odchodom na Slovensko som sa vyvaroval všetkých nástrah. To obdobie už bolo za mnou a ja som sa plne sústredil na ´nový život´. Môjmu skutku nepredchádzala žiadna prehra. K činu ma donútila jedna textová správa. Dostal som výhražnú sms správu a začal som sa veľmi báť. Nielen o seba, ale aj celú rodinu. Chcel som niečo vymyslieť, ale bál som sa ísť za svojimi príbuznými. Bol to skrat. Rodičia ma dobre vychovali, nikdy som nedostal ani len pokutu za parkovanie. To, čo som spravil, nemá ospravedlnenie. Celú akciu som naplánoval za desať minút. Čas, ktorý oddeľoval môj hlúpy nápad od vstupu do kancelárie, bol skutočne krátky. V hračkárstve som si kúpil umelú pištoľ za 126 korún. Dal som si na tvár šatku a vbehol do spomínanej firmy. Keď som vstúpil do kancelárie, vytiahol som malú umelú pištoľ. Muselo to vyzerať dosť groteskne, pretože zamestnanci firmy sa začali hneď smiať. Bol som v takom psychickom stave, že keď sa na mňa zamestnanci firmy vrhli, tak som sa ani nebránil a čakal som, kedy to peklo prejde."