"Spojme sa pre futbal," hlásal ešte nedávno Slovenský futbalový zväz na čele s prezidentom Slovenského futbalového zväzu Františkom Laurincom v snahe získať na svoju stranu futbalových fanúšikov. Na jeseň roku 2005 naši priaznivci najmasovejšieho športu na svete ešte dôverovali, tešili sa z jeho úspechov. Tým najväčším naďalej zostáva druhé miesto v kvalifikačnej skupine o postup na majstrovstvá sveta 2006. Zverenci vtedajšieho trénera Dušana Galisa skončili lepšie ako Lotyšsko a Rusko -- priblížili sa tak európskej futbalovej špičke. Našej účasti medzi elitou však zabránilo Španielsko, s ktorým sme po výsledkoch 1:5 a 1:1 v barážovom dvojzápase neuspeli.
Vtedy bol na Slovensku futbal na vrchole. Vedenie, realizačný tím aj hráči mali plné ústa rečí o tom, že už konečne nastal čas postúpiť na nejaký šampionát -- konkrétne na majstrovstvá Európy 2008 vo Švajčiarsku a v Rakúsku. Hneď úvod kvalifikácie však vrátil všetkých na zem, ambicióznych futbalistov, fanúšikov aj futbalovú vládu -- ktorí verili.
Pád do európskeho futbalového podpriemeru odštartovali domáce prehry s Českom (0:3) a Nemeckom (1:4). Pred lekciou od nemeckej reprezentácie silneli hlasy o odvolaní trénera Galisa, v tom čas už poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, Bratislavského samosprávneho kraja a splnomocnenca vlády pre šport. Zastali sa ho dokonca samotní futbalisti, ktorí si dovolili vydať písomné vyhlásenie za jeho zotrvanie. Rovnako ako na ihrisku, neobstáli ani teraz. Novým koučom sa stal Ján Kocian. Prišiel s ambíciou bojovať o dôveru slovenského fanúšika, ktorá po dvoch trpkých prehrách postupne upadala. To však ani netušil, do akého bahna náš futbal smeruje. Začiatkom marca tohto roku bol totiž generálny sekretár zväzu prichytený pri preberaní 10--tisícového úplatku, a spustil lavínu ďalších korupčných obvinení. Jeho šéf, a prezident futbalového zväzu Laurinec vyviazol z tejto krízy bez ujmy. Všetky tieto nechutnosti sa prejavili do nezáujmu ľudí o futbal vrátane reprezentačného tímu. Nálade v ňom nepridali ani neustále ťahanice o výstavbu nového národného štadióna. Samotní hráči tvrdili, že sa za neho hanbia. Mohli sa však aj za výsledky pod novým koučom. Kocian odpísal dlhoročné opory ako Miroslava Karhana, Romana Kratochvíla či Stanislava Vargu a stavil na mladých. Chyba. Ich neskúsenosť sa prejavila najmä v Írsku (0:1) a Nemecku (1:2). Vyvrcholením krízy bolo fiasko od Walesu (2:5), kde predviedol útočník hostí Craig Bellamy ´šou jedného muža´. Tú do dnešného dňa predvádza aj prezident futbalového zväzu František Laurinec. Zvyšujúce tlaky na jeho odstúpenie však naďalej zostávajú nevyslyšané. Zdá sa, že jediný, kto nesie za súčasný stav nášho futbalu zodpovednosť je reprezentačný kouč. On je však "iba" tréner, vinníci sedia na najvyšších miestach.