Slovenský reprezentant v rýchlostnej kanoistike Marián Ostrčil si v sobotných pretekoch C1 na 1000 m na 36. majstrovstvách sveta v nemeckom Duisburgu vybojoval striebornú medailu. Pre 26-ročného člena Slávie UK Bratislava to bola vôbec prvá medaila z "veľkého" podujatia v kariére a tak v cieli neskrýval radosť.

"Na preteky som nastupoval s tým, že chcem byť do siedmeho miesta, čo by mi malo zaistiť účasť na budúcoročných olympijských hrách v Pekingu. Veril som si, že minimálne Francúza a Rumuna musím vo finále zdolať. Išiel som na krajnej dráhe a ostatných súperov som mal cez ruku, preto som sa neobzeral. Cítil som, že Maďar Vajda na tretej dráhe je predo mnou, o ňom som však vedel, že ide na zlato. Na päťstovke som sa prvýkrát obzrel a zbadal som, že všetci súperi sú približne na mojej úrovni. Vedel som, že prvú polovicu som išiel veľmi dobre a mám ešte dosť síl. Vôbec som sa nestresoval, lebo mojím cieľom bolo zabezpečiť si Peking, nie medailu. Išiel som si ďalej svoje vlastné tempo a priznám sa, bolo to aj pre mňa veľkým prekvapením, keď som v cieli zistil, že mám striebro," vravel bezprostredne po dojazde do cieľa Marián Ostrčil.

Hneď po slávnostnom odovzdaní medailí si ho odviedli dopingoví komisári, a tak sa mohol podeliť o svoju radosť až po takmer dvoch hodinách. "Pomaly mi dochádza, čo som vlastne dosiahol, ale myslím si, že to ešte nejaký čas potrvá. Prišlo to tak naraz, stále tomu nemôžem uveriť. Keby mi bol včera niekto povedal, že dnes získam medailu, asi by som si myslel, že si zo mňa robí posmech," vravel už s odstupom času nie práve "urozprávaný" kanoista držiac v ruke kyticu zo slávnostného dekorovania.
Marián Ostrčil v tomto roku úplne zmenil prípravu. Začal trénovať s maďarskou skupinou trénera Viktora Vécsiho, ktorý pripravuje aj svetovú kanoistickú jednotku Attilu Vajdu. Nebola to však iba fyzická príprava. "Tréner aj Attila stále do mňa tlačili, že mám na lepšie výsledky, aké som dosahoval doteraz. Presviedčali ma, že úspech je len v hlave a zdá sa, že mali pravdu," usmieval sa syn šéfa Slovenského zväzu rýchlostnej kanoistiky (SZRK) Jaroslava Ostrčila.

V predchádzajúcich sezónach sa uňho zdalo, že sa nevie rozhodnúť, či sa venovať kilometru, alebo polovičnej trati. Raz mu vyšlo jedno, inokedy druhé. Na olympiáde v Aténach bol na kilometri siedmy, vlani na MS v Szegede na 500 m ôsmy. Tento rok sa sústredil predovšetkým na vytrvalosť a oplatilo sa mu to. "Zmenil som taktiku na kilometri. Na tréningoch s Attilom som si uvedomil, že som schopný s ním držať tempo a dokonca ísť s ním aj do finišu. Povedal som si, že nemám dôvod ísť preteky inak. Keď som predtým trénoval sám alebo so slabšími kanoistami, nemal som dôvod ísť na doraz. Človek jednoducho nedokáže siahnuť na dno. V Maďarsku je však každý tréning ako preteky, tam sa ide stále naplno. Oni si ani tam nič nedarujú a to je pre rast pretekára nevyhnutné," vysvetľoval základné zmeny vo svojej príprave najlepší slovenský kanoista.

Marián Ostrčil ziskom striebra dosiahol historicky najlepší výsledok slovenského kanoistu na olympijskej trati na majstrovstvách sveta. Z pätnástich vzácnych kovov, ktoré slovenská rýchlostná kanoistika do začiatku tohto šampionátu získala v ére samostatnosti, sa o rovný tucet postarali kajakári. Z troch medailí kanoistov dve vybojoval Slavomír Kňazovický na 200 m (na MS 1998 v Szegede striebro a 1999 v Miláne bronz) a jednu C4 na 500 m (1994 v Mexiko City bronz). Dvojstovky sa však do programu OH nedostali a ani štvorkanoe pod piatimi kruhmi nesúťažia.

Ostrčil si však uvedomuje, že týmto skvelým úspechom si uplietol aj bič sám na seba - fanúšikovia totiž budú od neho očakávať útok na pódiové priečky na každých pretekoch. "Toho sa aj trochu obávam. Doteraz som to však zvládal v pohode. Viem ale, že ani táto jazda ešte nebola stopercentná, mám rezervy. Potrebujem čas, aby som chybičky odstránil. Budem pokračovať v príprave s Maďarmi. Aj Attila Vajda si totiž spoluprácu so mnou pochvaľuje. Sám cíti, že potrebuje kohosi, kto ho bude tlačiť, ja zase niekoho, kto ma bude ťahať. Verím, že to bude prospešné pre oboch," zakončil Marián Ostrčil.