Väčšina sa zhoduje, že 22. novembra 1917 sa v malom hoteli Windsor v Montreale stretli zástupcovia mužstiev Montréal Canadiens, Montréal Wanderers, Ottawa Senators a Québec Bulldogs a v snahe vyriešiť problémy v profesionálnom hokeji, ktorý existoval v tom čase už 15 rokov, založili Národnú hokejovú ligu (NHL). K definitívnej dohode došlo až o štyri dni neskôr 26. novembra. V tom čase ešte netušili, že o 90 rokov sa súťaž bude hrať aj na slnečnej Floride, v púštnej Arizone, Stanleyho pohár získa mužstvo z Kalifornie, obrat ligy bude 1,7 miliardy dolárov, či v súčasnosti najdrahší klub Toronto Maple Leafs bude mať hodnotu 413 miliónov dolárov. Prvým sekretárom a prezidentom novej súťaže sa stal Frank Calder, ktorý súhlasil s ročným príjmom 800 dolárov. Do prvého ročníka vstúpilo aj piate mužstvo Toronto Arenas, počas premiérovej sezóny však pre nedostatok hráčov skončil svoju činnosť Québec. Hráčov Bulldogs si medzi sebou rozdelili zvyšné kluby.
Prvý zápas NHL sa hral 19. decembra 1917 a Frank Calder sa po ňom obával, ako dlho súťaž vydrží. Súboj Wanderers proti Torontu sledovalo len 700 divákov aj napriek tomu, že vojaci mali vstup zdarma. Wanderers napokon vyhrali 10:9, v rovnakú noc zdolali Canadiens aj vďaka posile z Québecu Joeovi Malonovi Ottawu 7:4. V druhý januárový deň vyhorela Montreal Arena a majiteľ Wanderers Sam Lichtenhein sa stiahol z hokeja. Prvý ročník tak dohrali len tri tímy. V roku 1919 do súťaže opäť pribudol Québec, ktorý sa v sezóne 1920/21 presťahoval do Hamiltonu a premenoval na Hamilton Tigers. V roku 1924 sa do súťaže zapojili aj Montréal Maroons a Boston Bruins, program ligy narástol z 24 na 30 zápasov a zaviedli sa aj individuálne trofeje. NHL v 20. rokoch 20. storočia bola veľmi brutálna. Hráči sa stretávali so zraneniami na dennom poriadku, brankári ešte nemali masky a po súbojoch chodili pravidelne za lekármi, aby im zašili rany. Súťaž sa ale postupne rozrastala, pribudli kluby z New Yorku, Pittsburghu, Chicaga či Detroitu, vyvíjali sa aj pravidlá a hra nadobúdala kvalitu, ktorá lákala divákov.
Počas druhej svetovej vojny hralo v NHL šesť stabilných účastníkov (Montréal Canadiens, Boston Bruins, Toronto Maple Leafs, Detroit Red Wings, Chicago Blackhawks, New York Rangers), ktorých majitelia sa tešili z veľkých ziskov a strážili svoje pozície. Mužstvá "Original Six" sa rozhodli súťaž uvoľniť až v roku 1966, keď za
2 milióny dolárov si mohli licenciu zakúpiť ďalšie kluby. Počet mužstiev postupne rástol až na dnešných tridsať, v lige začali hrávať hviezdni hráči ako Wayne Gretzky či Mario Lemieux, ktorí jej úroveň aj cenu ešte viac zvýšili.
Kým v začiatkoch NHL bol priemerný plat hráča nie viac ako 1000 dolárov za sezónu, teraz najlepší dostávajú tisícnásobok tejto sumy.
Slávny Stanleyho pohár je oveľa starší ako NHL. Prvýkrát o prestížnu trofej hrali amatérske mužstvá v roku 1893, potom oň bojovali najlepšie tímy z kanadských líg, v roku 1926 sa stala definitívne majetkom NHL.
Od 80. rokov 20. storočia sa začali v NHL presadzovať postupne aj hokejisti z Európy, medzi ktorými nechýbali Slováci. Doteraz sa na ľadových plochách NHL objavilo podľa štatistík na internetovej stránke Slovenského zväzu ľadového hokeja 71 rodákov zo Slovenska. Medzi najslávnejších patria Stan Mikita, Peter Šťastný, Marián Šťastný, Anton Šťastný, Peter Bondra, či súčasná úspešná generácia Marián Hossa, Marián Gáborík, Zdeno Chára, Ľubomír Višňovský, Pavol Demitra. Najúspešnejším Slovákom je Stan Mikita, ktorého celá hráčska kariéra sa odvíjala v zámorí. Počas 22 sezón odohral v NHL 1394 zápasov s bilanciou 541 gólov a 926 asistencií. K 1467 bodom pridal aj 1270 trestných minút. Z hráčov, ktorí hokejovo rástli na Slovensku, je bodovo najúspešnejší Peter Šťastný, ktorý nazbieral v 977 stretnutiach 1239 bodov (450+789). Šťastný je aj najlepším v asistenciách, v streleckej tabuľke ho predstihol Peter Bondra s 503 gólmi, ktorý má odohratých aj najviac zápasov (1044).