Má na sebe dres, ktorý na Tour neodmysliteľne patrí k jeho menu. Teda ten za vedenie v bodovacej súťaži. Len zelenú na talianskom Gire vymenil za fialovú. Etapový triumf? Ten ale Petrovi Saganovi ďalej uniká.
Už takmer 15 mesiacov nedvíhal vo finiši ruky nad hlavu. Kedy toto skončí? Už toľkokrát sme to videli. Etapa s jedným väčším, prípadne niekoľkými menšími kopcami na ktorejkoľvek Grand Tour, ktorú ide Peter Sagan = neúnavná práca Bory na čele pelotónu.
Dôvod je zrejmý. Zbaviť sa najrýchlejších mužov v pelotóne, ktorí sú predsa len horšími vrchármi než slovenský šampión, a uľahčiť tak Saganovi cestu za triumfom. Niekoľkokrát v minulosti to vyšlo.
Ale v poslednej dobe vôbec nie. Trebárs tento rok v siedmej etape Tour Bora očesala hlavný balík na 40 mien. Ideálna šanca pre slovenského šampióna vyhrať etapu. Lenže ho zradila technika, spadla mu reťaz, došiel trinásty. "Takto sme to zakončiť nechceli," smútil vtedy. Inokedy zase po enormnej práci svojho tímu zostal v posledných kilometroch sám, musel si chytať nástupy ďalších stajní, čo často nešlo do nekonečna.
Takto ho rozobrali napríklad cyklisti Sunwebu. Napriek tomu sa o niečo podobné v utorok na talianskom Gire Bora pokúsila znovu. Na dvanásťkilometrovom kopci Portella Mandrazzi išla v polovici také tempo, že sa zbavila Fernanda Gaviriu alebo Álvara Hodega. "Choďte rýchlejšie, choďte rýchlejšie!" pobádal svojich tímových kolegov Sagan.
Rýchlejšie to už nešlo, a tak v balíku zostal možná najrýchlejší muž súčasnosti Arnaud Demar. A to bol problém. Sagan v závere stavil na dlhý šprint a skoro sa mu to vyplatilo. Po ľavej strane sa cez neho dral Demar, po pravej zase Davide Ballerini. Všetci traja hodili svoj bicykel do pásky a čakali. Kto vyhrá? Centimetrový dojazd nakoniec vyšiel lepšie pre Francúza.
O okom nepostrehnuteľný kúsoček pred Saganom. "Bolo to azda o milimeter, dnes šťastie stálo pri mne. Ani som nevedel, že som vyhral, skôr som si myslel, že budem druhý," povedal pre agentúru AP Demar.
"Chcel som dnes vyhrať, preto sme celú etapu tak dreli. Nakoniec sme museli čakať na fotofiniš, pretože sme naozaj prešli cieľom súčasne. Netušil som, kto z nás bol prvý, druhý, tretí. Také sú holt šprinty. Niekedy som vyhral o pár centimetrov ja, teraz som bol v tej druhej pozícii," vysvetlil Slovák.
Vďaka svojej konzistentnosti sa s 57 bodmi dostal na čelo bodovacej súťaže, ale na triumf, na ten stále čaká. Už príliš dlho.
Tiňkov mu chcel znížiť plat
Je to päť rokov, čo sa o ňom takto začalo hovoriť. Večne druhý Peter Sagan. Zberateľ druhých a tretích miest. Nedarilo sa mu na klasikách a napríklad na Grand Tour čakal na výhru už dva roky. "Je to až vtipné. Toľko druhých miest ... to snáď ani nie je možné nie? Mal by som niekedy prísť prvý alebo tretí," vtipkoval.
Jeho ruský šéf stajne Oleg Tiňkov toľko pochopenia nemal. Dokonca Saganovi pohrozil, že mu skráti plat, ak nezačne vyhrávať. Sagan odpovedal po svojom. Na jeseň v Richmonde začal svoje trojročné panovanie na svetových šampionátoch, ktoré nemalo obdoby. Nezmazateľne sa tak zapísal do histórie, rovnako ako siedmimi zelenými dresmi na Tour.
Hluché obdobie ale aj tak prichádzalo. Napríklad na jar 2018, kedy sa dlho trápil, než vyhral Gent-Wevelgem a Paríž-Roubaix. "Každý cyklista na svete má rôzne obdobia. Dávate tomu všetko, ste v skvelej forme, ale nemáte dosť šťastia. Musíte jednoducho čakať a trénovať, nič iné v tom nie je," hovorí športový riaditeľ Bory Ján Valach.
A tak Sagan čaká, nič iné mu nezostáva.
454 dní
Šesťkrát došiel v elitnej päťke na tohtoročnej Tour. Na Miláno-San Remo skončil štvrtý, rovnako ako na Miláno-Turín. Ďalšie stupne víťazov pridal na Paríž-Nice aj v Argentíne. Ale víťazstvo? Písal sa 10. júl 2019, keď prišlo to posledné. V Colmare, v piatej etape minuloročnej Tour, kde v kopcovitej skúške, ako inak, porazil Wout van Aerta, Mattea Trentina, Grega Van Avermaeta a ďalších.
Skoro 15 mesiacov, presnejšie 454 dní tak Sagan čaká na ďalšiu výhru. Vec, ktorá sa mu počas celej kariéry nestala. Iste, má to o dosť ťažšie ako typickí šprintéri. Tí, ak dôjde balík do cieľa pohromade, majú o niečo väčšiu šancu na triumf. On už predsa len absolútnu rýchlosť nemá takú ako kedysi. A nikdy nebol vyložene najrýchlejším cyklistom sveta. Často ťažil práve z ťažkých dojazdov. A áno, iste, sčasti za to môže aj pandémia koronavírusu, ktorá na pol roka prerušila sezónu, ale aj tak ... Veď je to Peter Sagan.
Autom ťaháme Sagana
Nie, nie je to pre neho zatiaľ najšťastnejšia premiéra na Gire. V úvodnej etape bol blízko modrému dresu pre najlepšieho vrchára. Ten sa udeľoval za najrýchlejší výjazd na stúpanie Monrealu krátko po štarte časovky. Bol v ňom o sekundu pomalší ako Rick Zabel. V tej druhej sa na päťkilometrovom stúpaní ako jediný zo šprintérov pokúšal držať skvelého klasikára Diega Ulissiho, až mu nezostali sily do finiša a skončil druhý.
"Bola to dobrá etapa, ale Diego bol jednoducho silnejší. Zachytil som sa ho neskoro a keď som ho dobehol, už vo mne nič nezostalo," vysvetľoval. Ale stále nestrácal svoju dobrú náladu. Za cieľovou páskou totiž zle odbočil a v uliciach cieľového Agrigenta zablúdil.
Našťastie narazil na auto s fanúšikmi, ktorí ho po priateľskej debate odviezli späť k tímovým autobusom. "Autom ťaháme Petera Sagana, taká bežná vec," komentoval to jeden z fanúšikov, ktorý celú situáciu nakrútil na video.
A v utorok Sagan prehral o pár centimetrov. "Teraz už mám snáď viac druhých miest než tých prvých, nie?" usmial sa na tlačovej konferencii. Nemá. Stále jeho 113 profesionálnych víťazstiev prekonáva 105 druhých miest, aj keď len tesne. Ďalej tak čaká na možnosť stať sa 99. mužom, ktorý vyhrá etapu na každej z Grand Tour.
"Nič viac sme urobiť nemohli, prehrali sme o vlások. Peter je ale vo skvelej forme, pri stúpaní požadoval vyššie a vyššiu tempo a v šprinte takmer porazil Demara. To sú dobré indície," tvrdí športový riaditeľ Bory Valach. Teraz je dôležité tú formu len pretaviť do vytúženého triumfu. Ďalšie šance príde možno už vo štvrtok, kedy je na Gire ďalšia veľmi zvlnená etapa. Ideálna pre Sagana.