Osemnásť rokov trvalo, kým sa slovenská bežkyňa na lyžiach dostala na stupeň víťazov. Teraz sa to podarilo 23-ročnej Alene Procházkovej. "Dúfam, že zväz mi vyčlení viac peňazí, ako to bolo doteraz," tvrdí pre HN Banskobystričanka.

Prvýkrát v histórii samostatného Slovenska máme vďaka vám bežkyňu na stupni víťazov. Čo všetko predchádzalo tretiemu miestu v Svetovom pohári?
Tento úspech pripisujem hlavne svojmu trénerovi Jánovi Valuškovi. On sa o všetko stará sám. Vybavuje mi sponzorov a celé finančné zabezpečenie.

Na lyžiach však predsa stojíte sama. Takže aj vy musíte mať na tom podiel.
Tak samozrejme. Vďaka kvalitnej príprave zisťujem, že sa zlepšujem z roka na rok a patrím už do svetovej špičky. Myslím si, že sa uberám správnou cestou.

Čo môže toto tretie miesto znamenať vo vašej kariére?
Dúfam, že sa mi podarí vďaka tomuto úspechu zohnať ešte viac sponzorov, pretože potrebujeme cestovať do zahraničia na kvalitnú prípravu.

Je vo vašich silách v tejto sezóne Svetového pohára zvíťaziť na niektorých pretekoch?
To teda neviem. Bolo by veľmi trúfalé, keby som si myslela, že sa v tomto ročníku postavím na najvyšší stupeň. Už tretie miesto je viac, ako som vôbec očakávala.

Takéto umiestnenia vám môžu pomôcť aj k tomu, aby vám účasť na pretekoch hradila svetová lyžiarska federácia?
Áno. Keby som bola v celkovom hodnotení do 30. miesta, vtedy by som mala hradené všetky preteky. Budem sa snažiť získať čo najviac bodov, aby sa mi to podarilo.

Ste najlepšou bežkyňou na lyžiach. Do akej miery vás podporuje samotný lyžiarsky zväz?
O takýchto veciach vie všetko môj tréner. Ja sa sústreďujem hlavne na lyžovanie.

Aj vy však musíte vedieť, že na to, aby ste pravidelne mohli dosahovať úspechy, potrebujete domácu podporu, čiže podporu od zväzu.
Dúfam, že mi vyčlenia viac peňazí, ako to bolo doteraz. Myslím si, že si ich zaslúžim, keďže som ukázala, že patrím do svetovej špičky.

Budete si môcť dovoliť klásť vlastné podmienky, aby ste dostali viac?
Tréner určite bude hovoriť s predstaviteľmi zväzu. Ja nemám osobného manažéra, ktorý by sa o to staral. Mňa zaujímajú iné veci, aj keď určite chcem, aby som mala dobre zabezpečenú prípravu.

Spomínate, že tím okolo vás tvorí len osobný tréner. Ostatné svetové pretekárky majú okolo seba viac ľudí. Aj vy budete potrebovať ľudí, ktorí vás udržia medzi elitou čo najdlhšie.
Máte pravdu. Potrebovala by som určite vlastného servismana a fyzioterapeuta. Ale nemôžem si dovoliť, aby so mnou cestovali na každé preteky Svetového pohára.

Neuvažovali ste nad tým, ísť trénovať do zahraničia s iným tímom tak, ako vaši kolegovia Martin Bajčičák s Ivanom Bátorym?
Trénujem v zahraničí, ale nie s iným tímom. Ja verím svojmu trénerovi. Myslím si, že pri ňom sa stále posúvam dopredu. Určite by mi však prospelo, keby som mohla trénovať s niektorými špičkovými pretekárkami. Teraz sa mi to darí len občas na sústredeniach.

Vy ste sama na lyžiarskom bojisku neznáma. Môže sa teraz rozpútať záujem okolo vašej osoby?
Určite by som bola rada, keby sa o mne viac vravelo, aby si ma ľudia viac všímali. Okrem futbalu a hokeja sú ostatné športy v úzadí, azda s výnimkou zjazdárky Veroniky Zuzulovej. Beriem to však tak, že toto bol len malý úspech, takže namyslená z toho rozhodne nebudem.

Lyžiari trávia väčšinu roka na lyžiach. Neustále trénujú. Čo však robíte, keď nelyžujete?
Nie je to nič výnimočné. Mimo sezóny sa snažím relaxovať. Chodím s rodinou k moru alebo s priateľmi von, nie som však žiadna divožienka, napríklad na diskotéke by ste ma určite nevideli.

Za tretie miesto ste zinkasovali dvetisíc eur. Máte aj nejakú inú prácu, ktorej sa venujete?
Iba teraz som dokončila školu, takže okrem lyžovania sa ničomu nevenujem. Teraz mám prvú sezónu, keď ma živí lyžovanie na profesionálnej úrovni. V budúcnosti by som však určite chcela podnikať. No teraz sa chcem sústrediť hlavne na športovú kariéru a dosiahnuť čo najlepšie výsledky.