"Tá pozícia, ktorú mám, nie je taká, že môžem odstúpiť z dňa na deň," tvrdí v rozhovore pre HN Laurinec.
Zlyhali sme v siedmej kvalifikácii za sebou. Nie je už najvyšší čas, aby zodpovednosť za neúspech zobrali nielen tréneri, ale aj najvyšší predstavitelia Slovenského futbalového zväzu?
- Nedá sa na to jednoducho odpovedať. To, že sme nepostúpili na majstrovstvá Európy, je odzrkadlenie reálnej situácie v slovenskom futbale. Ten úspech neprišiel, pretože okolnosti, ktoré úspech zaručujú, sa nenaplnili v optimálnej podobe. Riešenie takým spôsobom, že pri zjavení každého problému žiada verejnosť stínanie hláv, je nepredstaviteľné. Postavenie slovenského futbalu sa nedá zmeniť tým, že sa budú ľudia striedať ako na bežiacom páse, ale tým, že ľudia, ktorí vo futbale pracujú, sa budú snažiť v rámci obmedzených možností urobiť maximum pre to, aby futbal napredoval. Tá pozícia, ktorú mám napríklad ja, nie je taká, že môžem odstúpiť z dňa na deň.
Lenže teraz sa problémy stupňujú. Navyše sa to týka už aj samotných hráčov, ktorí prídu z európskych súťaží na reprezentačný zraz a musia sa k týmto problémom vyjadrovať.
- V žiadnom profesionálnom klube sa o takýchto veciach hráči nemôžu baviť. Médiá ich vyprovokovali, oni sa dali. To však nie je cesta, ako ich riešiť. Napríklad situácia ohľadom ceny lístkov: Urobiť z toho základný problém je scestné. Urobili sme chybu v kalkulácii z hľadiska cenovej politiky. Ale futbal je aj o ekonomike.
Priznávate však, že sa to týka aj hráčov, ktorí by sa mali plne koncentrovať na svoj výkon.
- Hráči majú podmienky porovnateľné so súpermi, s ktorými sa stretávajú a väčšinou s nimi prehrávajú. Myslím si, že je o nich dobre postarané zo všetkých stránok.
Hovoríte o podmienkach, avšak hráči sami vyhlasujú, že domáce štadióny sú neadekvátne.
- Futbalový zväz je organizácia, ktorá má ročný rozpočet 150 až 180 miliónov korún. My predsa nemôžeme stavať štadión. Nikde na svete ho nepostavil futbalový zväz. Štadión Slovana Bratislava na Tehelnom poli je dnes hanbou slovenského futbalu, ale aj hanbou Bratislavy a celého Slovenska. Preto priznávam našu chybu ohľadom vysokých cien vstupeniek, osobitne z dôvodu "komfortu" aký dnes štadión na Tehelnom poli poskytuje divákom.
Čo však potom robíte pre to, aby nebol hanbou Slovenska?
- My robíme všetko pre to, aby sa štadióny zlepšili v celoslovenskom meradle. Chcem, aby národný futbalový štadión bol v Bratislave čo najskôr. Je však viac-menej jasné, že ho nepostavíme zo štátnych peňazí.
Dalo sa tomu predísť. Majiteľ žilinského klubu Jozef Antošík vám ponúkal, aby reprezentácia hrala v Žiline. Chcel však, aby zväz zohnal peniaze na rekonštrukciu štadióna.
- My sme ich žiadosť postúpili na ministerstvo školstva. Bohužiaľ, nemáme peniaze na vybudovanie adekvátneho štadióna v Žiline. No sám som túto myšlienku podporoval. Do budúcnosti však budeme rokovať s Trnavou a Žilinou, aby sme odstránili problémy a reprezentácia by tam mohla hrať, pokiaľ sa nepostaví národný štadión.
Máte na to však už iba necelé tri roky. Potom sa skončí vaše obdobie na stoličke prvého muža nášho futbalu. Čo všetko teda chcete stihnúť?
- Jeden človek môže urobiť veľa, ale nemôže urobiť všetko. V konkrétnych spoločenských, politických a ekonomických podmienkach nemá slovenský futbal dostatočnú podporu zo strany štátu. Varíme z tých surovín, ktoré máme. Zvyšok volebného obdobia chcem dotiahnuť v takom zmysle, aby sme vyčistili slovenský futbal od korupcie a chuligánstva. Chcem, aby sme rozostavali aspoň jeden alebo dva štadióny, ktoré budú spĺňať európske štandardy. Musíme dostať viac zdrojov do prípravy mládeže, nielen do futbalovej, ale aj do školskej telovýchovy.
Vaša futbalová vláda čelí kritike pre korupciu na pôde zväzu, blamáži reprezentácie v kvalifikácii či hroziacemu fiasku s Národným futbalovým štadiónom. Napriek tomu ste presvedčený, že ten tlak zvládnete?
- Určite sa lepšie pracuje, keď je reprezentácia úspešná. Inak ste zodpovední za všetko a často si to odnesie práve prezident. Zodpovednosť nesie jedna osoba. Snažím sa ľudí zjednocovať, presadzovať slovenský futbal v zahraničí. Chcem dosiahnuť, aby ľudia opäť našli dôveru k nášmu futbalu a, samozrejme, aj k zväzu.
Takže neodstúpite z vašej funkcie?
- Môžem povedať, že nechcem odstúpiť. Na to sú však u nás orgány, ktoré ma zvolili a ktoré ma môžu odvolať. Konferencia futbalového zväzu ma zvolila jednomyseľne. Ten mandát mám a je omnoho silnejší, ako majú mnohí iní, ktorí dnes vykrikujú.
Kandidovali ste do Výkonného výboru Európskej futbalovej únie. Nevzdáte sa svojej funkcie aj preto, že ako prezident futbalového zväzu budete mať ľahšiu cestu sa tam dostať?
- Je to otázkou toho, či ma tam poverí Slovenský futbalový zväz a či by som v tých voľbách obstál. Pre nejakého diplomata a pre krajinu z ktorej pochádza, je tiež vyznamenaním ak sa dostane do významnej funkcie v medzinárodnej organizácii, napríklad v OSN. Rovnako je to aj vo futbale.
Pred poslednými kvalifikačnými zápasmi s Írskom a Walesom ste sa vyjadrili, že tréner Ján Kocian má vašu dôveru. Má ju však aj po týchto neúspešných dueloch?
- Deň po zápase s Walesom sme mali mimoriadne sedenie s ľuďmi, ktorí sú zodpovední za reprezentáciu. 20. septembra je zasadnutie výkonného výboru, kde bude Ján Kocian informovať o priebežnom stave kvalifikácie. Moju dôveru však má naďalej.