Čo si vybavíte pod slovným spojením "brazílsky futbal"? Odpovede môžu byť rôzne. Pelé -- nekorunovaný kráľ najrozšírenejšej kolektívnej hry, Ronaldo -- momentálny klenot brazílskeho futbalu alebo majstrovstvá sveta 2002 a piaty triumf tejto juhoamerickej krajiny. Rovnako tak sa nám môžu v mysli vybaviť žlté dresy a od nich odvodená prezývka kanárikovia. Alebo elegantné kľučky, skvelá kopacia technika, hravý štýl či rozžiarení fanúšikovia, tancujúci v rytme samby a atraktívne tanečnice s bujným poprsím...

Fiktívny test by asi takto vyplnil futbalový fanúšik z Bratislavy, Prahy, Viedne, Paríža či Pekingu. Odpovede by však boli iné, ak by takýto test vypĺňali fanúšikovia z Brazílie. Pravdepodobne by sa na mieste odpovedí ocitli aj slová ako korupcia, násilie na štadiónoch, zmanipulované zápasy či štrajkujúci futbalisti... A diktátorskí šéfovia, ktorí sa ženú len za zárobkami a city obyčajných fanúšikov sú im cudzie. Brazílčania by vám to navyše podali s patričným pátosom, sprevádzaným temperamentnou gestikuláciou. Napriek nespokojnosti fanúšikov s týmito pomermi sú v Brazílii hráči a majitelia klubov naďalej v pozícii modiel.

Silný muž brazílskeho futbalu
Jednou z najvýraznejších z nich je nesporne aj prezident populárneho klubu z Rio de Janeiro, Eurico Angelo de Oliveira Miranda. Bývalý advokát súčasne patrí k najsilnejším mužom brazílskeho futbalu, pred jeho vplyvom má dokonca rešpekt i samotný prezident Brazílskeho futbalového zväzu Ricardo Texeira. Miranda stojí na čele Vasco da Gama, klubu pomenovanom po slávnom portugalskom moreplavcovi. "Polovica obyvateľov Rio de Janeira nevie, že existoval nejaký moreplavec, celý svet však vie, že existuje klub s týmto názvom," povedal Miranda a minimálne v Brazílii vystihuje stopercentnú podstatu. Rodák z Ria (nar. 7. júna 1944) je na čele klubu od roku 1985. Za pätnásť rokov dosiahol s ním viac ako jeho predchodcovia za takmer sto rokov. Tri zo štyroch titulov majstra Brazílie získal Vasco da Gama pod Mirandovou taktovkou, pod jeho éru spadajú i dva výrazné medzinárodné triumfy. Posledné úspechy sa však viažu k roku 2000, odvtedy to ide s Vascom da Gama dolu vodou, časť viny sa pripisuje i jeho prezidentovi. Ten si to nemyslí. V tom istom roku zaujal Miranda aj obrovskými čistkami vo svojom klube, keď najprv uvoľnil trénera Osvalda de Oliveiru, potom celý realizačný tím a následne predal aj polovicu hráčskeho kádra. Príčinou bolo vypadnutie v Pohári Joao Havelanga a strata možnosti získať brazílsky titul. Koncom roka 2000 zaujal opäť...

Brazílsky "Brusel"
Pre Európana bol nepochopiteľný, pre Brazílčanov tak trochu typický. Samozrejme, bol spojený s futbalom, presnejšie, s odvetným finálovým zápasom brazílskej ligy (Joao Havelange Cup) medzi tímami Sao Caetano a Vasco da Gama. Počas neho sa pod náporom divákov zrútila časť ochranných mreží a v panike, ktorá nastala, sa zranilo vyše sto ľudí. Tých previezli na ošetrenie do miestnej nemocnice Souza Aguiar. Tragédia si, našťastie, nevyžiadala obete na životoch, prvotný dojem o úplnej paralele s 29. májom 1985, keď na bruselskom štadióne Heysel zahynulo počas finále EPM medzi Juventusom Turín a FC Liverpool 39 ľudí, sa ukázal ako prehnaný. Inkriminovaná situácia nastala v 23. minúte prvého polčasu za bezgólového stavu na štadióne Sao Januario v Riu de Janeiro, na ktorom sa tiesnilo 40-tisíc priaznivcov oboch táborov. Pôvodne sa síce počítalo s tým, že by sa zápas mohol odohrať na 130-tisícovej Maracane, jej rekonštrukcia však pokračovala pomalším tempom, ako sa odhadovalo. Dilemu, či zrušiť stretnutie alebo nechať pokračovať v hre, vyriešil guvernér štátu Rio de Janeiro Anthony Garotinho, ktorý v telefonickom rozhovore nariadil zrušiť zápas. "Nemohol som nechať pokračovať v hre, mohla nastať ešte väčšia panika s nedozernými následkami," objasnil svoje rozhodnutie guvernér Garotinho pred kamerami televíznej stanice TV Globo. Rozhodca Oscar Roberto Godoi tak odpískal koniec zápasu a ako sa vyjadril, urobil to veľmi rád. Na štadióne vládol chaos, bezhlavo pobiehajúcich ľudí dosť tvrdo "organizovali" policajti. Situácia bola vážna aj pred štadiónom, sanitky sa totiž k východom nemohli dostať a kľučkovali medzi nepravidelne odparkovanými vozidlami.

Guvernér je idiot!
S guvernérovým verdiktom nesúhlasil práve prezident klubu Vasco da Gama, ktorý sa cítil majstrom: "Guvernér zrušil stretnutie a Vasco sa stal šampiónom. Usporiadateľská služba fungovala, všetko bolo pod kontrolou, polícia, zdravotníci i organizátori robili, čo bolo potrebné. A tak si myslím, že sa malo pokračovať v hre. Guvernér je nekompetentný idiot! A už vôbec nemal rozkazovať polícii, čo má robiť," povedal Miranda, ktorý hneď po zápase blahoželal svojim hráčom, akoby už boli víťazmi. Bezgólová remíza mala priniesť titul za rok 2000 jeho mužstvu, v prvom zápase na ihrisku súpera totiž remizovalo 1:1. Vasco da Gama nakoniec titul získal, v opakovanom zápase zvíťazil 3:1. Inkriminovaný zápas mal však aj inú dohru. Guvernér Garotinho podal na Mirandu trestné oznámenie. Týka sa nactiutŕhania, Miranda totiž v jednom z denníkov, vychádzajúcich v Sao Paule, povedal, že nemieni svoje slová "stiahnuť späť" a ani sa Garotinhovi ospravedlniť. "Myslel som si, že Mirandove slová padli pod dojmom emócií a že po uplynutí času si ich význam dokáže uvedomiť. Neostáva mi nič iné, ako to dotiahnuť súdnou cestou," povedal urazený guvernér. Nedotiahol ešte nič, prípad je stále niekde "zabudnutý" na prokuratúre... Tento prípad poukázal na jednu z charakteristických čŕt prezidenta Vasca da Gama. Eurico Miranda, otec troch synov (Mário Angelo, Eurico Angelo, Alvaro Angelo) a jednej dcéry (Sylvia Alexandra) je, ako potvrdzujú jeho deti i manželka Sylvia Brandao de Oliveira Mirandová, doma doslova anjelom. Pri futbale je pravým opakom.

Súdy, paragrafy, prieťahy
Súdnych sporov bolo v klube nakoniec viac, organizátorom tragického zápasu z 30. decembra 2000 bol totiž Vasco da Gama. Odškodnenia sa dosiaľ bezúspešne domáhajú postihnutí zo štadióna. Navyše v opakovanom zápase 18. januára 2001 mal pozitívnu dopingovú skúšku 30-ročný obranca majstrovského tímu Junior Baiano. Ten trval na tom, že kokaín, ktorý mu v oboch testovacích vzorkách našli, nebral. Trest -- 120 dní zákazu činnosti -- mu však Brazílsky futbalový zväz už vymeral.
Doslova bombou sa však ukázala relácia stanice TV Globo. Podľa nej Eurico Miranca "ukradol z klubovej pokladnice 8,8 milióna dolárov, ktoré následne presunul na svoje súkromné konto." Vo vysielaní sa objavili aj dokumenty, ktoré potvrdzovali, že prezident Vasco da Gama požiadal Bank of America, hlavného sponzora svojho klubu, o zaslanie spomínanej sumy na súkromné konto v istej banke v Nassau, v hlavnom meste Bahamských ostrovov. Povesť daňového raja isto nie je potrebné nikomu pripomínať. Brazílska televízia nešpecifikovala, prečo a ako došlo k finančnému transferu, ani komu patrí konto, z ktorého putovalo 8,8 milióna dolárov na Mirandov účet. Len obvinila Mirandu z defraudácie. Ten sa s vyhlásením poponáhľal okamžite: "Vasco je paralyzovaný akciou, ktorú koordinuje TV Globo. Nemám jednoducho dosť slov, aby som opísal kampaň, ktorá sa proti klubu rozpútala." Vo štvrtok 15. februára 2001 klub vypovedal platnosť zmluvy s Bank of America, podľa vedenia Vasco da Gama a Mirandu banka neplnila dohodnuté body vzájomnej spolupráce. Prípad sa už dostal pred parlamentnú komisiu, ktorá konštatovala, že je "načase, aby sa dôslednejšie prešetrili veci finančných machinácií v brazílskom futbale."

Už bez najväčšej hviezdy
Na počudovanie Mirandove prehrešky bežných fanúšikov veľmi nezaujímajú. "Či je dolár niekde na Bahamách alebo v Riu de Janeiro? Stále nie je v mojom vrecku, tak čo?" -- bez väčšieho záujmu sa vyjadrovali pre aktívnu TV Globo fanúšikovia. K jednej záležitosti však futbaloví priaznivci klubu nestranný postoj nezaujali. Najväčšou hviezdou Vasco da Gama bol donedávna známy Romário. Až do momentu, keď sa vraj pochytil s Mirandom a následne uprednostnil dres Fluminense Rio de Janeiro. Hráč, ktorý v máji 2002 vsietil 831. gól vo svojej kariére a dostal sa v brazílskych histických tabuľkách na druhé miesto pred Zica (neohroziteľný Pelé má na konte 1 300 gólov), si však za mnohé mohol sám. Konfliktný typ mával (a má ich aj ďalej) problémy s protihráčmi, so spoluhráčmi, predlžuje si dovolenky, nechce trénovať, nerešpektuje príkazy klubových lekárov... Ale stále je skvelý a fanúšikovia Vasca da Gama odchod svojho už 36-ročného miláčika Mirandovi iba ťažko niekedy odpustia.

Poslanecká imunita
Prezidenta Vasca da Gama však podobné "malichernosti" fanúšikov teraz zaujímajú iba pramálo. Viac sa musí brániť obvineniam z už spomínaných machinácií. Závery k týmto kauzám však ešte nie sú. V Brazílii býva čas v podobných prípadoch často iba hypotetickým pojmom. Brazílsky futbalový zväz všetky kauzy v domácom futbale prešetril, vymenovaná komisia v rozsiahlom elaboráte predniesla množstvo všeobecných fráz, no ďalej sa deje to, čo sa dialo i predtým. Navyše... Mirandovi sa podaril husársky kúsok. Opätovne sa stal poslancom brazílskeho parlamentu. Miranda v ňom nie je žiadnym nováčikom. Skôr naopak, v parlamente strávil predchádzajúce dve desaťročia. Jeho návrat do poslaneckých lavíc sa udial počas víkendu, v ktorom Vasco zdolalo v dramatickom zápase Guaraní 2:1. "Bol to najkrajší víkend v mojom živote," prijímal gratulácie Miranda. Neprajníci, ale naozaj len tí, tvrdia, že do parlamentu sa Miranda opätovne nepredieral ani tak kvôli láske k politike, ako kvôli imunite. Jej pravidlá sú totiž zhruba rovnaké na celom svete, cynicky povedané, jej nositeľom umožňujú to, čo iným umožnené nie je. A tak už teraz možno predpovedať, že kauzy v brazílskom futbale si na svoje vyriešenie ešte nejaký čas budú musieť počkať...

Club de Regatas Vasco da Gama
Rok založenia: 1898
Website: www.vascodagama.com.br
Štadión: Estádio Vasco da Gama (40-tisíc divákov)
Farby: biela, červená, čierna
Prezident klubu: Eurico Angelo de Oliveira Miranda
Tréner: Evaristo de Macedo
Úspechy: víťaz Juhoamerického pohára (1948), víťaz Pohára osloboditeľov (Copa Libertadores, 1998)
víťaz Copa Mercosul (2000), 4-násobný majster Brazílie (1974, 1989, 1997, 2000), 3-násobný víťaz majstrovstiev Rio de Janeiro -- Sao Paulo (Campeao do Torneio Rio-Sao Paulo, 1958, 1966, 1999).