Slovenský hokej priviedol ako tréner k zlatu z Göteborgu, striebru z Petrohradu a zastával aj pozíciu viceprezidenta hokejového zväzu. HN oslovili Jána Filca, aby zhodnotil súčasnú nepokojnú situáciu v slovenskom hokeji.
Čo hovoríte na napätú situáciu v hokeji, kde sú na jednej strane nespokojní reprezentanti a na druhej vedenie zväzu v čele s prezidentom Igorom Nemečkom?
Z momentálneho hľadiska sa to javí tak, že víťazí hokejový zväz. Z dlhodobého hľadiska, že prehráva hokej. Určite nie je dobrou správou ten postoj hokejistov, ktorí tvoria základ reprezentácie. Ono sa to skĺzlo tento týždeň do polohy, ako vlastne fungujú pravidlá a stanovy zväzu a legislatíva ohľadne volieb prezidenta zväzu.
Nie je to u hráčov len nestrávenie volebnej prehry?
Nie, pes je zakopaný skutočne v tých volebných pravidlách. Nedokážem odhadnúť, ako by sa skončil duel Nemeček – Lintner, keby bolo v súvislosti s hlasovaním všetko tak, ako má v normálnej demokracii byť. Každý súdny človek musí uznať, že volebné právo by mali mať všetci riadni členovia, a nie rôzne spolky a ich delegáti, ktorí potom zneprehľadňujú celú situáciu.
Vy ste niečo podobné ako Richard Lintner zažili pred vyše dvomi rokmi, keď ste neuspeli vo voľbách na prezidenta Slovenského olympijského výboru.
Aj pre túto neblahú skúsenosť som už od začiatku kampane upozorňoval na to, že pravidlá nie sú správne. Tie zväzy a hnutia vytvoria princíp hlavy 22. Zabetónujú si svoje pozície a potom je ťažké argumentovať. Lebo základný princíp sa odvíja od konštatovania, že voľby boli demokratické a neporušili sa žiadne pravidlá.
No prečo sa o zmenu týchto pravidiel nepokúsili Lintner a jeho podporovatelia skôr, ako až v deň samotných volieb?
Aj iniciatíva hokejového klubu z Nitry, ktorý dal návrh na zmenu stavu, potvrdzuje, že to mali v pláne. No možno nechceli krátko pred voľbami radikalizovať situáciu. Prinajmenšom by bolo od prezidenta vhodné nastoliť férové podmienky. Napríklad už len v tom, že Igor Nemeček mal hodiť svoj hlas do koša, keďže jeho protikandidát nemal právo hlasovať.
Existuje v našom hokeji osobnosť, ktorá by odmietavý postoj reprezentantov vedela upokojiť a pri ktorej by hráči dokázali znova akceptovať hokejový zväz?
Existuje. Mám pocit, že čoskoro príde k vytvoreniu pozície akéhosi mediátora, ktorý by vstúpil do tohto boja názorov a našiel by v ňom nejaký súlad. Hokej sa odvíja od priazne fanúšikov a popularity, ktorá sa prezentuje najmä prostredníctvom reprezentácie. A tá by mala byť garanciou toho, že vo zväze je všetko v poriadku.
Podľa našich informácií sa môže stať generálnym manažérom reprezentácie Miroslav Šatan. Je on správnou osobou na vyriešenie tejto situácie?
Miro má na to predpoklady – no to je otázka pre obidve strany, ako by on prijal túto výzvu. Pozícia generálneho manažéra je vážnym postom najmä za daného stavu. Neviem, či je Miro Šatan jediný adept na tento post, ale v tomto momente by bol ten správny, aby to mohol upokojiť. No faktom je, že súčasné zákopové línie sú od seba veľmi vzdialené.
Kam by smeroval náš hokej v prípade, že by sa zväzu nepodarilo získať hráčmi aj verejnosťou rešpektované meno?
Taká situácia by aj naďalej iba poškodzovala hokej. Príčiny tohto stavu treba hľadať i v nedávnej minulosti. Treba si povedať, čo sa v posledných rokoch robilo dobre, čo nebolo dobré a čo treba zmeniť. Trochu ma mrzí, že nikdy neodznela odpoveď od pána Nemečka na otázku, prečo sa veciam, ktoré majú vo svojom programe, nevenovali v posledných štyroch rokoch. Lebo ten pohyb smerom dopredu v našom hokeji skutočne nenastáva.
Čo by ste dnes poradili prezidentovi zväzu Igorovi Nemečkovi, aby boli všetky strany spokojné a v hokeji by všetci držali spolu?
Ideálne riešenie je zvolať mimoriadny kongres z dôvodu úpravy stanov a stanovenia nového volebného poriadku. Bolo by potrebné zvážiť, či medzi hlasujúcimi majú byť členovia výkonného výboru a zamestnanci zväzu, ktorí de facto hlasujú o svojich pozíciách na ďalšie roky. To je skutočne postavené na hlavu.