Slovenská hokejová legenda Jozef Golonka. Snímka: M. Svítok
Slovensko v júni čakajú voľby kľúčové pre budúcnosť hokeja. Po neúspechu na MS v Ostrave sa do kritiky slovenského hokeja pustil legendárny hráč Jozef Golonka.
Keď sa na Slovensku spýtate na Golonku, väčšinou sa vám dostanú prezieravé a odmerané odpovede. Bývalý slávny hokejista, ktorý doviedol federálnu reprezentáciu k množstve medailí, má skrátka podobnú povesť ako zosnulý Jaroslav Holík v Česku. "Nemajú ma radi, pretože poviem, čo si myslím, zatiaľ čo ostatní sa boja," povedal v rozhovore pre český denník MF DNES.
Slováci sa na majstrovstvách sveta druhýkrát za sebou nedostali do štvrťfinále. "Som sklamaný, ale tvrdím, že problém nebol v trénerovi Vůjtkovi."
V čom teda bol?
Vo vývoji celého hokeja na Slovensku. Ak to takto pôjde ďalej, mám veľké obavy o našu konkurencieschopnosť. Pritom neúspechy nie sú výnimočné, trvá to už niekoľko rokov. Hokej veľmi napreduje v korčuľovaní, bojovnosti, pohyblivosti a individuálnej technike. Musíme si na rovinu priznať, že zaostávame.
Čo ste ako bývalý útočník hovoril na výkony Mariána Gáboríka, ktorý množstvo fanúšikov sklamal?
Mariána poznám veľmi dobre. Je to rodený strelec, jeden z najlepších, čo som videl. Keď to dostane na hokejku, je to gól. Ale potrebuje centra, ktorý by mu strelecké pozície pripravil. On ho nemal.
Veľa sa čakalo od Tomáša Tatara, ktorý sa vôbec nepresadil.
To je zatiaľ vychádzajúca hviezdička v galaxii. Ešte potrvá, než z neho bude Hossa. Je talentovaný, ale nie je to líder. Niekto ako Jágr, ktorý tím vedie na ľade aj v kabíne. Veľká škoda bola, že nám vypadol Martin Réway. To je malinký chlapček, ktorý je podľa môjho názoru najväčším talentom na Slovensku za posledných 50 rokov. Vypadol kvôli dôvodom, ktoré nepoznáme, pretože nevidíme do zákulisia. Škoda, je to hlavička, drzáň. Trochu sa v ňom vidím, tiež som bol drobný a mal rovnakú techniku. Musí vydržať a zostať sám sebou.
Slováci zatiaľ nenahradili zlatú generáciu. Podarí sa to?
Máme nádejných hráčov, napríklad aj v slovenskej extralige, ktorých si nikto nevšimol. Keď som trénoval národný tím, vymenil som pred Svetovým pohárom 16 hráčov a dal tam mladých. Bol to dobrý krok, ale oni ma za to kopli do zadku a vyhodili. Objavil som talenty Demitru, Zedníka, ale to sa nikdy nespomína, že ich objavil Golonka. Na Slovensku nemôžeš čakať vďačnosť, aj preto zaostávame za Českom.
Naozaj to takto na Slovensku chodí?
Každý sa bojí niečo povedať, aby dostal VIP lístky, aby sa mohol zadarmo váľať na hoteli. Kritici nie sú žiadúci, každý len pozerá, koľko má na vkladnej knižke, a zatiaľ sa nám približujú Slovinci, Nóri alebo Nemci. Pritom si nemyslím, že by sme mali zlých hráčov. Ale zostali sme stáť. Robila nám problémy pohyblivosť Fínov, obranca Jurčina tých drobcov nedokázal chytiť. Ja som Ragulinovi jednu sekol a bol dole. Chýba nám pokrok v rýchlosti, umení v útočnej hre, forčeking. Nám v Slovane stačili dva útoky. S nátlakovou hrou mali súperi problémy. Dnes sa tým nikto nezaoberá, neviem, či ešte existuje trénerská rada, ktorú som založil a ktorej museli tréneri hlásiť, akých hráčov majú pre národné mužstvo.
Spomenuli ste, že Slovensko zaostáva za Českom. V čom konkrétne?
V mentalite. Česi sú inteligentnejší. U nás je to brutalita, politika. Nehovorí zo mňa nostalgia, pozerám sa na veci moderne. U nás sa napríklad všetci čudovali, že sme nedávali góly. Ja som videl, že brankári sú veľkí a že je potrebné ich atakovať. Z nášho tímu to však nikto nerobil. Mali sme šance, ale nepremenili sme ich, pretože brankár všetko videl. Padol dole, roztiahol ruky ako orol nad vajíčkami a všetko chytil. V tom by nám mali byť vzorom Američania, ktorí idú rovno do brány.
Akú úlohu pri slovenskom krachu zohrala psychika?
O akej psychike tu hovoríme? Čo sme? Chlapi, alebo baby? Mali sme my psychológov, keď sme vyhrali majstrovstvá sveta, alebo keď Česi vyhrali olympiádu? Myslím, že nie.
Tak v čom je chyba?
Vo veľa veciach. Prešľapom bolo napríklad angažovanie trénera Hanlona. Nechcem ho urážať, ale keď sa ma vtedy novinári pýtali, aký bude mať prínos pre mužstvo, odpovedal som, že sa naši hráči naučia anglicky. Už bolo zle. Myslím, že národné mužstvo má trénovať niekto, kto v tej krajine žije, a nie niekto, kto nepozná povahu tej krajiny ...
Česi sa snažia využívať zlatých chlapcov z Nagana. Čo vy? Richard Lintner hovoril, že chce urobiť poriadok v slovenskom hokeji.
Tak nech prinesie štyri milióny eur, ktoré potrebuje zväz. A potom môže robiť poriadok. Ako môže niekto pred majstrovstvami hovoriť o nejakých voľbách? Tieto reči pôsobili na mužstvo a hráči nevedeli, koho počúvať. Len využíva médiá, aby ovplyvňoval verejnosť. Poriadok môže robiť ten, kto má peniaze na rozvoj mládeže a na trénerov. A tiež na nové štadióny. Vy ste postavili šesť nových „zimákov“, my jeden v Bratislave. Jeden stavia golfové ihrisko, druhý barák a rozprávajú nám o rozvoji hokeja. Kde? Na golfovom ihrisku sa hokejista nenarodil. Jedine Gáborík investoval do štadióna, kde vychováva mladých hráčov.
Michal Handzuš sa tiež stará.
Ten sa vrátil do Banskej Bystrice, ale tam ťažko niečo dosiahne - to je stará šopa pred spadnutím. Ale vrátil sa, hrá tam a snaží sa. Za to mu patrí vďaka. Ja som bol prvá lastovička, ktorá sa vrátila zo Západu a začal som hrať druhú ligu. Vypredával som štadióny, všade ma zbili, každý si chcel na Golonku vyšliapnuť. Ale vydržal som a výsledok bol jasný: postavil sa štadión vo Zvolene a začal sa tam rozvíjať hokej.
Nie ste príliš kritický?
Hovorím otvorene, pretože si na Slovensku nikto nedovolí nič povedať. Funkcionári len ležia na hoteli, popíjajú a ja sa pýtam: Kto čo urobil pre slovenský hokej? Po nás prišla generácia Pálffyho, Hossu, Cháru, Demitru ... A po nich? Mladí potrebujú čas. A keď niečo poviete, počujete: Ty somár, no tak choď trénovať! Ale ja nechcem trénovať, ja im chcem poradiť, že sa dá robiť hokej nielen pre peniaze. My sme ho tak robili a vyrástli veľkí hráči. Je to komplikovaný proces, ktorý bude trvať päť rokov, ale ide to.
Kto by mal viesť národný tím po Vůjtkovi? Asistent Oremus?
Prosím vás pekne, snáď nežijete v klamstvách. Prepáčte mi to. Pracoval podo mnou v Skalici, kde som bol manažér. Vážim si jeho prácu v Česku, nemám proti nemu vôbec nič, ale ...
Kto teda?
Môj tip je jednoznačný: mal by to byť bývalý profesionál, ktorý má záujem pozdvihnúť slovenský hokej.
Takže napríklad Miro Šatan?
Aby to riadil z Ameriky? Cez Skype? Či Bondra, ktorý tam tiež žije? Nie, existujú iní. Je tu Pálffy, Cíger, Stümpel, Handzuš. Pred nimi budú mať „bažanti“ rešpekt, pretože niečo dokázali. S nimi sa dostaneme hore, o tom som presvedčený. Ja už budem dávno na cintoríne, ale príde to.
Myslíte, že hráči trénera Vůjtka nerešpektovali?
Je to seriózny a čestný človek. Ale už je skrátka starý. Jeho srdce, jeho nervy ... Skrátka to bolo nad jeho sily. Kto tam je jeho poradca? Predsa sa nemôže stať, aby poslali kapitána na tribúnu.
Kto podľa vás odsunul Tomáša Kopeckého zo zostavy?
Ja to viem a riešil by som to inak. Veď v histórii sa nič také nestalo. Je to hráč z NHL, dobre, nedarilo sa mu ani minulý rok, bol dole, tak ho zašliapnem ešte viac? To sa nerobí! Ale úhlavný nepriateľ slovenského hokeja som ja, pretože im všetko hovorím do očí. Takže toto je ten problém. A ten keď sa nevyrieši, tak vypadneme z elitnej skupiny.
zdroj: idnes.cz