Keď sa dostanete medzi štyri najlepšie tímy a skončíte na tom jedinom mieste, za ktoré sa medaila nedáva, je to na šľaktrafenie. Práve to postihlo slovenský hokej na olympiáde vo Vancouvri 2010.

So Slovákmi sa na popredné priečky nerátalo. Dovtedy poslednú medailu z veľkého turnaja získali ešte v roku 2003 (bronz na MS v Helsinkách). Potom si fanúšikovia zvykali na štvrťfinálové prehry, neskôr sa aj postup do play off stával sviatkom a prišlo aj na boj o záchranu v A-kategórii MS proti Slovinsku.

Že by sa to malo zmeniť na hviezdami nabitom olympijskom turnaji? Tomu veril málokto. Uverila však tomu partia veteránov, ktorí na seba navliekli reprezentačný dres. Jeden z nich, Miroslav Šatan, si na prvom mítingu pred turnajom zobral slovo a okrem iného povedal: „Nebojme sa snívať.“

Životný turnaj
Tréner Ján Filc poskladal tím s prevahou tridsiatnikov. Starci na chmeli, ako ich prezývali, však za pár dní opäť raz pobláznili krajinu.

Začalo sa to senzačným víťazstvom nad hviezdnym Ruskom, ktoré malo podľa papierových predpokladov prehrať najskôr vo finále. Cenný skalp favorita zariadil v nájazdovom rozstrele Pavol Demitra.

Výhra dodala hráčom sebavedomie a predvádzali hokej ako za starých zlatých čias. V elektrizujúcom štvrťfinále vyradili Švédov, obhajcov zlatých medailí. Opäť žiaril Demitra, strelil krásny gól a pri dvoch ďalších asistoval.

Veľký srdciar odohral životný turnaj. Pritom ešte v decembri nevedel, či si vo Vancouvri vôbec zahrá. Dlhé mesiace ho trápilo ľavé rameno, nepomohli ani dve operácie, všetky pokusy o návrat na ľad zlyhávali. Zabrala až liečba založená na akupunktúre a tradičnej čínskej medicíne.

Demitra sa dal na poslednú chvíľu dokopy a na olympiáde bol nezastaviteľný. Stal sa najproduktívnejším hráčom turnaja (tri góly a sedem asistencií) a ako jediný Európan sa dostal aj do All Star výberu. Druhý v produktivite bol Marián Hossa (3+6).

Úspech, z ktorého sa nik neradoval
Slováci sa prvýkrát v ére samostatnosti prebojovali do olympijského semifinále, v ktorom ich čakala Kanada. Čo si budeme nahovárať – 50 minút sa na to nedalo pozerať a skóre bolo 0:3.

Potom však prišlo prvotriedne hokejové predstavenie Slovákov a v záverečných sekundách mal Demitra na hokejke vyrovnávajúci gól. Roberto Luongo, jeho vtedajší klubový spoluhráč z Vancouvru, však špičkou lapačky vytesnil puk vedľa bránky.

Filcov tím tak čakalo malé finále proti Fínsku. Po 45 minútach bol stav 3:1 a zdalo sa, že bronz je v suchu. Potom však Slováci doplatili na vylúčenia, za tri a pol minúty dostali tri góly a vysnívaná medaila bola fuč.

Andrej Sekera rozmlátil cestou do kabíny hokejku, Marián Gáborík tresol prilbu o zem. „Plakali sme ako malí chlapci. Aj ja. Toto nás bude mrzieť do konca života. Veľmi to bolí. Cítim sa ako najväčší babrák. Možno si o pár rokov budeme hovoriť, ako sme ukázali, že Slovensko vie hrať hokej. Ale teraz nás to – s prepáčením – serie. Štvrté miesto je ako skončiť posledný,“ vravel vtedy Demitra.
Bol to najväčší olympijský úspech samostatného slovenského hokeja. Akurát sa nenašiel nikto, kto by sa z neho radoval.
Marián Szűcs

Postreh HN
Olympiádu vo Vancouvri som zažil zblízka, ako akreditovaný novinár. Možno je to tými štyrmi rokmi, ktoré odvtedy uplynuli, ale hrabanie sa v spomienkach je napriek trpkému záveru turnaja celkom príjemné.

Každý tím v sebe nesie istú energiu, na základe ktorej sa dá vcelku presne odhadnúť, ako obstojí. Nie je na to žiaden vzorec, iba to skrátka vycítite. A okolo tohto tímu sa vytvorilo čosi výnimočné. Skôr, než starci na chmeli vykorčuľovali na prvý zápas, bolo jasné, že toto nebude obyčajný turnaj.

Pamätám si rozhovor s Ľubom Višňovským na letisku krátko po prílete do Vancouvru. Hrával vtedy za Edmonton, ktorý prehrával jeden zápas za druhým. Vyzeral, akoby ho práve prepustili z väzenia. Nemusel povedať ani slovo a bolo zjavné, ako sa na turnaj a starých kamarátov teší.

Tréner Filc zvyčajne drží emócie pod kontrolou, vo Vancouvri však púšťal jeden bonmot za druhým. „Koho by som si želal v osemfinále? Mexiko,“ vtipkoval. Alebo: „Tento tím sa koučuje skvele - chalani vlastne všetko vedia.“

Bolo úžasné sledovať, ako sa veteráni, ktorí už v hokeji preskákali všetko možné, na ľade bavia ako chlapci na rybníku.
Ani keď spravíte pre úspech všetko, nemusí to stačiť. Ale sú veci, ktoré si ani za medailu nekúpite. Napríklad to, že fanúšikovia sú na vás hrdí aj vo chvíli, keď sa cítite ako najväčší babráci na svete.

Slováci vo Vancouvri
Základná skupina
Slovensko – Česko 1:3
Gól Slovenska: Gáborík

Slovensko – Rusko 2:1 po nájazdoch
Góly Slovenska: Marián Hossa, rozhodujúci nájazd Demitra

Slovensko – Lotyšsko 6:0
Góly Slovenska: Višňovský, Zedník, Stümpel, Marián Hossa, Handzuš, Baranka

Osemfinále
Slovensko – Nórsko 4:3
Góly Slovenska: Handzuš, Gáborík, Zedník, Šatan

Štvrťfinále
Slovensko – Švédsko 4:3
Góly Slovenska: Gáborík, Sekera, Demitra, Kopecký

Semifinále
Slovensko – Kanada 2:3
Góly Slovenska: Višňovský, Handzuš

O 3. miesto
Slovensko – Fínsko 3:5
Góly Slovenska: Gáborík, Marián Hossa, Demitra