Spasiteľ, alebo príťaž? Redaktori Lidovích novín zastávajú v prípade Jaromíra Jágra oba uhly pohľadu. Skúsený útočník by mal dodržať slovo o konci reprezentačnej kariéry, na druhú stranu však môže jeho prítomnosť na domácom šampionáte nervózne mužstvo stmeliť.
PROTI: Nestíha, jeho vek začína byť prekážkou
Číslo šesťdesiat osem - Jaromííír Jááágrrr! Áno, je to veľké lákadlo počuť na domácim majstrovstvách sveta tieto slová a uvítať najväčšiu českú hokejovú legendu všetkých čias ohlušujúcim potleskom.
Ale lepšie a pragmatickejšie by bolo, keby sa slávnemu útočníkovi tohto prijatia dostalo, čoby čestnému hosťovi. Miesto v tíme by už mal prenechať iným. Je pre to hneď niekoľko logických argumentov.
Predovšetkým ten, že Jágr sám po minulom šampionáte ohlásil svoj koniec v reprezentácii. A chlapi predsa držia slovo. Následne ho niekoľkokrát potvrdil a do úmoru opakoval dôvody, prečo si za svojím rozhodnutím pevne stojí. Človek musel uznať, že má pravdu.
Jágrova hra síce takmer zakaždým aspoň niekoľkokrát pobaví oko diváka a rozjasá ho dosiahnutým gólom, ale jeho štýl je pre celú formáciu dosť náročný.
Udržať vysoké tempo, zapadnúť do spolupráce a ešte za pomalšie vracajúceho sa Jágra občas vyplňovať okienka v defenzíve - to nie je ľahká práca.
Ďalším negatívnym faktorom, ktorý hrá proti Jágrovi, a ktorý sa na posledných dvoch veľkých podujatiach - olympiáde v Soči a minulých majstrovstvách sveta - jasne prejavil, je jeho vek.
Nič proti tomu, že ešte v 43 rokoch hrá na najvyššej úrovni, je to úctyhodný počin, ale už vlani bolo vidieť, že s postupujúcimi fázami turnajov Jágr prestával stačiť.
Sám to potom sympaticky a otvorene priznal, nemal s tým problém. Mal by si na to teraz spomenúť. Zvlášť, keď tohtoročnú sezónou v NHL sa doslova pretrápil.
Jágr dal za národný tím 49 gólov, čo je slušná porcia. Ale vymenujte aspoň pár tých naozaj dôležitých. V naganskom štvrťfinále proti Spojeným štátom, hetrik v rovnakej fáze MS 2011 opäť proti USA ... A ďalej? Zas na toľko si nespomeniete ani vy, že?!
Takže príhovor, že mužstvo bude jeho góly nutne potrebovať, tiež celkom pokrivkáva. A je tu ešte jeden dobrý dôvod, prečo by mal Jágr svoj sľub o konci reprezentačnej kariéry dodržať.
Vladimír Sobotka vyhlásil, že legendárny kanonier vďaka svojmu menu na seba strhne pozornosť a ostatní budú potom mať väčší priestor. Toto vyhlásenie však zaváňa veľkým alibizmom.
Sobotka by si rovnako ako Červenka, Kovář, Hudler, Vrbata a ďalší mali skôr uvedomiť, že niekoľko rokov už sami majú byť ťahúňmi národného mužstva.
A nie čakať, že príde ešte niekto lepší a oni sa k nemu potom pridajú. Sú snáď dosť starí, skúsení a podľa štatistík a platov aj kvalitní, aby boli schopní sa vysporiadať s tlakom a očakávaním fanúšikov, zariadili rozdielové góly, strhli ostatných v kľúčových chvíľach.
Inak vážne hrozí, že ich generácia, ktorá mala byť pre český hokej veľkým prísľubom, upadne do historického zabudnutia.
PRE: Tím skúseného chlapíka nutne potrebuje
Že už je starý a na svetovú úroveň nestačí? Ale kdeže. Iste, nohy mu už nekmitajú tak, ako v dvadsiatich. O tom niet sporu. Lenže čo jeho obdivuhodné krytie puku, presná strela švihom a geniálny cit pre hru?
Tieto faktory držia jeho výkonnosť na vysokom levely už pekných pár rokov, inak by mu šéfovia Floridy neponúkli novú zmluvu, vďaka ktorej strávi v najslávnejšej súťaži sveta ďalšiu sezónu.
Jaromír Jágr je fenomén. Chlap s veľkou vôľou. Obdivuhodný ťahúň aj zabávač, čo dokáže rozchechtať celú kabínu. Majstrovstvá sveta v Prahe by pre neho boli dôstojná reprezentačná rozlúčka.
Jágrovi by pristal štýlový odchod. A svetová akcia na domácej pôde je na to ako stvorená. Útočník síce vlani po štvrtom mieste na šampionáte v Bielorusku plnom emócií prehodil, že najcennejší dres cez hlavu už nikdy nepretiahne, ale otázky novinárov a fanúšikov zrejme jeho názor zmenia.
Vízia, že bude v rukách držať zlatú medailu a klaňať sa pred burácajúcou halou, je pre legendu obrovským lákadlom.
Jeho prítomnosť by výrazne pomohla celému mužstvu. Už len preto, že Jágr má v kabíne i na striedačke veľké slovo. Takých borcov veľa nie je.
Na český tím bude v máji zo všetkých strán doliehať obrovský tlak. Fanúšikovia chcú medailu. Nič iné vlastne ani nepripadá do úvahy.
Na MS v roku 2004 káder plný zvučných mien kľúčovú chvíľu nezvládol. Česi sa vtedy pred domácim publikom v rámci šampionátu predstavili naposledy: Hrali skvelý hokej, medzi mantinelmi dominovali a mierili do finále. Lenže bitka s Amerikou ich vysnívané plány dočista rozdupala.
Národný tím mal vo štvrťfinále proti zámorskému výberu navrch, aj vďaka gólu Jágra viedol 2: 0. Ale USA sa otrepali, nervózne hrajúceho protivníka niekoľkokrát pritlačili a drámu rozsekli v nájazdoch. Sen sa rozplynul.
Podobné bitky "hrozia" v play off aj tento rok. Predstava, že do nich vstupuje káder, v ktorého radoch chýba veľmi skúsený hráč, trošku desí.
Tím ostrieľaného chlapíka nutne potrebuje. Na ľade, v kabíne aj pri tréningoch. Ponúka sa aj Martin Ručinský, toho by ale mohlo o májové predstavenie pripraviť nedoliečené zranenie, kvôli ktorému nedohral šiesty zápas finále extraligy.
Najproduktívnejší Európan v histórii NHL možno pôsobí dojmom dobráckeho introverta. Ale keď zvýši hlas, nikto si nedovolí odporovať.
Spomeňte na šampionát v roku 2010, kedy Jágrov kritický príhovor stmelil hokejovú partiu natoľko, že brala senzačné zlato.
Náročná úloha však stojí aj pred trénerom Vladimírom Růžičkom. Ten by nemal podľahnúť omamnému kúzlu Jágrovej osobnosti a k majstrovi nechovať prehnanú úctu.