Je jednou z hlavných tvárí projektu hokejbalu a hokeja na základných školách. Jedného z najpopulárnejších slovenských hokejistov teší, že mládež objavuje čaro súťaživosti prostredníctvom hokejbalu. „Každý rok sa pridáva do tejto súťaže škôl viac miest a obcí,“ tvrdí pre HN Michal Handzuš.

Prvýkrát sa uskutočnilo celoslovenské finále Školskej hokejbalovej a hokejovej ligy – súťaže, ktorej ste tvárou a podporovateľom. Ako ste spokojný s projektom?

Veľmi. Jeho výsledky ukazujú cestu, akou by sa slovenský hokej a hokejbal mali uberať. Okrem toho, že podporuje deti v športovaní, čo je potrebné pre spoločnosť, dostáva mládež k masívnemu športu. Rozširuje sa tým základňa tak pre hokejbal, ako aj ľadový hokej. A to je úplný základ, ktorý začína prinášať prvé ovocie.

V Trenčíne sa zišlo osem tímov, víťazov regionálnych turnajov. Čo vás v súvislosti s vyvrcholením tohto ročníka Tipsport hokejovej prípravky najviac teší?

Že sa do projektu zapojilo už vyše tisíc detí, čo je výsledkom niekoľkoročnej práce a dôkazom toho, že to funguje. Potvrdzuje sa, že keď sa chce, tak sa dá rozšíriť šport a súťaživosť škôl naozaj do všetkých kútov Slovenska. Každý rok sa pridáva čoraz viac miest a obcí, a to je fajn.

Nemalo by byť povinnosťou hokejového zväzu organizovať takéto podujatia?

O tom tu už dlhé roky hovoríme, že s podporou treba začať úplne odspodu. Je evidentné, že hokejový zväz o to dlhodobo nemal záujem. Pán Žifčák túto možnosť zväzu ponúkal, no nebola tam vôľa. Tak s tým začal sám a funguje to. Teraz je dôležité, aby sa tieto hokejbalové prípravky začali prepájať s hokejovými klubmi. A na tom budeme pracovať.

Čiže si myslíte, že zo šikovného malého hokejbalistu môže byť aj potenciálne dobrý hráč ľadového hokeja?

Dôležité je, aby sa na tie hokejbalové turnaje detí chodili pozerať ľudia z hokejových klubov a mohli si vytiahnuť talentovaných chlapcov na ľad. O čo viac sa bude rozširovať základňa hokejbalu, o to viac sa môže aj tá hokejová.

Znie to jednoducho, no môže byť z hokejbalistu aj výborný hokejista?

Je to individuálne. No ide hlavne o to ukázať deťom a dať im možnosť organizovane hrať hokejbal. Dať im tú vášeň zo športovania. A keď ich to chytí, nájsť a ponúknuť im cestu aj k tomu hokeju. Moja generácia začínala na parkoviskách, kde sme chytali techniku a rýchlu prácu rúk s hokejkou. To bol základ a dôvod, prečo sme boli kreatívni a hrali pekný útočný hokej.

V posledných rokoch sa stále hovorí o tom, že deti nechcú športovať – majú počítače, tablety a iné záujmy. Tak chcú či nechcú?

Práve tento projekt je dôkazom, že veľmi chcú. Len im na to treba vytvoriť priestor. My, teda generácia, čo má okolo štyridsiatky, si ho vedela vytvoriť – mali sme mnoho voľných plôch, nebolo toľko automobilov... Doba sa zmenila a je nutné vytvoriť deťom priestor. Ten hokejbal chce hrať čoraz viac škôl. Deti chcú športovať, len im to treba umožniť.

Vy osobne ste sa podieľali aj na výstavbe hokejbalového ihriska v Banskej Bystrici. Ako vám to tam funguje?

Nie je pravda, že som ho zaplatil z vlastného vrecka, dal som tam pár drobných. Stavali sme to s cieľom, aby sa tam raz hrala aj takáto školská liga. Do toho areálu chodím pravidelne aj so svojím malým synom a bežne tam športuje až 150 detí denne. Čiže som spokojný, plní svoj účel.