Už dve desaťročia dopláca náš šport na finančnú podvýživu. Konkrétne – v polovici 90. rokov získaval od štátu necelú miliardu korún – teda približne 33 miliónov eur. A ešte aj dnes je táto suma podobná. Otázka zvýšenia rozpočtu pre šport bola mimo záujmu štátu. Až doteraz. Podľa návrhu nového zákona o športe, ktorý je v pripomienkovom konaní, si môže šport výrazne polepšiť. A to vďaka hazardu. Až 50 percent z odvodov prevádzkovateľov hazardných hier by malo „pritiecť“ do športu. V hre je zvýšenie podpory o takmer 68 miliónov eur. „Nejde iba o mikroskopické úpravy, ale o balík financií významného charakteru,“ tvrdí pre HN prezident Slovenského tenisového zväzu Tibor Macko.
Športové zväzy sa však nemôžu tešiť na celých 68 miliónov eur. Dvadsať percent zo zvýšenia by mali zhltnúť totiž takzvané národné športové projekty, informačný systém či vzdelávanie kontrolórov. Takže športovcom zostane necelých 55 miliónov.
Kontrolóri budia znepokojenie
Za národné projekty zákon považuje účasť na medzinárodných podujatiach, školské krúžky či šport na univerzitách. Práve nová funkcia kontrolórov, ktorí by mali nadhľad nad mimorozpočtovým účtom – čiže účtom, kam budú nasmerované príjmy z hazardu, vzbudzuje znepokojenie. Každá inštitúcia či zväz by mali svojho vlastného kontrolóra a netransparentné finančné toky by nahlasovali hlavnému kontrolórovi. „Na jednej strane sú zväzy otvorené ukázať, ako narábajú so štátnymi peniazmi. Na strane druhej, ak peniaze plynú cez rezorty, peniaze môže kontrolovať Najvyšší kontrolný úrad i ministerstvá,“ vysvetľuje riaditeľ sekcie športu na ministerstve školstva Ladislav Čambal. Hlavného kontrolóra by mala vymenovať vláda na návrh rezortu školstva. Nie je však uvedené, či bude aj jej zamestnancom. Podľa Čambala je potrebné zriadiť akýsi úrad hlavného kontrolóra, aby sa zabezpečila nestrannosť, inak zvýšený dohľad nad financiami víta.
Podvyživený šport
Športové zväzy stále dúfajú, že nový zákon prinesie pozdvihnutie podvyživeného rezortu. „Od roku 1993 sa systémovo vôbec nezvyšoval prílev peňazí do slovenského športu. Bolo to v minulosti okolo miliardy slovenských korún. A dnes to je podobné,“ vysvetľuje Richard Galovič z výkonného výboru zväzu vodného slalomu.
Dotácie z hazardu nie sú nová vec. Prostredníctvom ministerstva školstva sa na telovýchovné a športové účely prispievalo z hazardu až do roku 2005. To podľa jedného z autorov zákona, Petra Sepešiho, je práve problém nedostatku financií v športe. Vidieť je to aj na rozdielnej úrovni športu v Českej republike, ktorý má trojnásobný rozpočet ako ten slovenský. Podľa Sepešiho má šport na príjem z hazardu nárok kvôli tomu, že tieto príjmy pochádzajú aj zo stávkovania na športové zápasy. Analytik INEKO Peter Goliáš však nevidí prílev financií do športu reálne. Keby sa odvody z hazardu vyčlenili na šport, tak by podľa neho v štátnom rozpočte chýbali. „Ide o také mašličkovanie peňazí, ktoré berie politikom snahu prerozdeľovať zdroje,“ vysvetľuje Goliáš.
Nový zákon by mal do parlamentu doraziť v septembri a ak bude schválený, platiť začne od budúceho roka. „O pár dní, možno týždňov, budeme vedieť, ktoré navrhované riešenia sú akceptovateľné a ktoré nie. Ak by sa však nenašli väčší objem peňazí do športu, neviem si predstaviť sklamanie, ktoré by nastalo,“ uzatvára Čambal.