1. Tréner Kozák
Keď sa v júni 2013 stal novým trénerom reprezentácie, mnoho ľudí mu neverilo. Bol považovaný za búrliváka a viac ako schopnosťami zaujal v predošlých rokoch grobianstvom a dokonca aj fyzickými potýčkami. No do národného tímu prišiel iný Kozák, plný pokory a zároveň sebavedomia, kladúci dôraz na disciplínu a otvorené vzťahy medzi ním a hráčmi.
Viac o zápase a reakciách tímu si prečítajte TU
Bol to Kozák, kto stavil na brankára Matúša Kozáčika, bol to Kozák, kto sa vysporiadal s kontroverzným Miroslavom Stochom, bol to Kozák, kto od prvého zápasu dokázal vyladiť falošné tóny v tíme, ktorý neuspel v dvoch predchádzajúcich kvalifikáciách. Slovensko doviedol na európsky šampionát ešte suverénnejším spôsobom, ako Vladimír Weiss na majstrovstvá sveta pred šiestimi rokmi.
Okrem trénerského umu mu počas kvalifikácie prialo aj šťastie. Nie v góloch či víťazstvách, ale v dokonalom zdravotnom stave kľúčových hráčov mužstva. Veď až do ôsmeho duelu bojov o Francúzsko proti Ukrajine de facto nemusel riešiť zásadné problémy so zostavou.
Brankár Kozáčik a obranná štvorica Pekarík-Škrtel-Ďurica-Hubočan a pred nimi Pečovský bola istota, na ktorej mohol v defenzíve zakaždým stavať. A práve fungujúca defenzíva odrazila slovenskú reprezentáciu k senzačným víťazstvám.
2. Disciplína
Možno si ju tréner Ján Kozák nevynucoval takým neštandardným spôsobom ako v minulosti tréner Vladimír Weiss (oholený hráči v deň zápasu), ale patrila k dôležitým súčastiam úspešnej cesty. Slovenskí futbalisti preukázali počas kvalifikáciu veľkú mieru disciplíny o čom svedčí fakt, že počas deviatich duelov nevidel žiaden Slovák červenú kartu, a aj tých žltých nebolo prehnané množstvo.
Pre trest kvôli trom napomenutiam nemohli hrať v priebehu bojov o EURO 2016 iba dvaja hráči – kapitán Martin Škrtel a stredopoliar Juraj Kucka (obaja v domácom súboji s Ukrajinou). V tomto ukazovateli čistej a férovej hry sa dokonale predviedol defenzívny štít stredu ihriska Viktor Pečovský. Futbalista MŠK Žilina totiž napriek výraznej vyťaženosti a svojmu postu nebol ani jeden krát napomínaný kartovým trestom. Slovenskí hráči sa vyvarovali aj zbytočných a hlúpych faulov či už priamo v pokutovom území, alebo v jeho blízkosti.
3. Výhra so Španielskom
Prekvapujúce domáce víťazstvo nad úradujúcimi majstrami Európy zo Španielska naštartovalo cestu Slovenska na šampionát. Bol to ešte len druhý zápas tejto kvalifikácie a prišiel po taktiež nečakanom trojbodovom zásahu na pôde favorizovanej Ukrajiny. Tri body so Španielskom nás však vystrelili na čelo tabuľky našej skupiny a výrazne zamiešali papierové predpoklady.
Od tohto triumfu sme sa totiž vzdialili od priameho konkurenta v boji o druhé – postupové miesto a získali dostatok sebavedomia na ďalšie zápasy so „slabšími“ súpermi. Mužstvo vedené kapitánom Martinom Škrtelom držalo hviezdy súpera v čele s Diegom Costom, Cescom Fabregasom či Andrésom Iniestom na dištanc, nezlomil ich ani súperov vyrovnávajúci gól.
Hrdinom duelu sa okrem brankára Kozáčika stal autor víťazného zásahu. Tri minúty pred koncom zariadil najcennejšie víťazstvo tejto kvalifikácie najnižší muž nášho výberu a paradoxne hlavou, Miroslav Stoch.
4. Šesť výhier za sebou
Šesť zápasov, šesť víťazstiev a osemnásť bodov v tabuľke pred jesenným vyvrcholením kvalifikácie. S touto stopercentnou bilanciou už bolo pre mužstvo trénera Jána Kozáka takmer nemožné zbabrať postupové ambície. Séria šiestich triumfov za sebou je rekordnou v histórii slovenského futbalu a kvalifikačných bojoch či už na majstrovstvá sveta alebo Európy. Slováci postupne zdolali Ukrajinu, Španielsko, Bielorusko, Macedónsko, Luxembursko a ešte raz Macedónsko. Bodonosné ťaženie sa zastavilo až minulý mesiac, keď Slovensko prehralo v Oviede proti favoritovi zo Španielska 0:2.
Futbalisti svojim herným prejavom potešili tisíce fanúšikov a tak trochu ich navnadili – čiže zároveň sa tým dostali pod tlak priaznivcov. Po septembrovom dvojzápase so Španielmi a Ukrajinou sa totiž objavili hlasy, že futbalisti hrali zakríknuto a pod svoje možnosti a žiadny pekný futbal nepredviedli. No pekný futbal postup na šampionát neprináša, na ten stačia jedine získané body. A vďaka zisku tých osemnástich z prvých šiestich duelov si Slováci mohli dovoliť v pokojnom tempe uzavrieť svoj postupový sen.
5. Marek Hamšík
Jediný slovenský futbalista (okrem brankára Kozáčika), ktorý nastúpil v základnej zostave každého jedného zápasu kvalifikácie o postup na EURO 2016. Marek Hamšík dokázal vypomáhať v obrane, presnými prihrávkami podporovať krídelné priestory zastúpené Vladimírom Weissom či Róbertom Makom.
No jednou z jeho hlavných predností bola schopnosť udržať loptu v strede poľa, vyvarovať sa zbytočným stratám a zároveň vedel odhadnúť, kedy je čas hru spomaliť a kedy naopak zrýchliť. Bol dvojgólovým hrdinom nášho víťazstva v Bielorusku a strelecky sa mu zadarilo aj na pôde Macedónska.
Kým v minulých rokoch sa mu viackrát vyčítalo, že v reprezentácii nepredvádza také výkony, ako v drese klubového tímu z Neapola, tak v tejto kvalifikácii presvedčil neprajníkov o svojej oddanosti národnému tímu. Navyše mu tréner Kozák našiel na trávniku výhodnejšie miesto, z ktorého mohol viac podporovať ofenzívne výpady mužstva. Za éry dvojice Griga-Hipp bol príliš zviazaný taktikou. Kozák mu poskytol viac voľnosti, ktorú Hamšík nejedenkrát využil v prospech celého tímu Slovenska.