Začal pískať, pretože to bol preňho najľahší spôsob, ako si zarobiť na pivné stretnutia s kamarátmi. A pritom nedrieť do úmoru. Ibaže nakoniec sa z rozhodcu, ktorý na začiatku videl orosený krígeľ piva, stala legenda, ktorá rozhodovala finále olympiády i Stanley Cupu a v NHL za 26 rokov odpískala 1594 zápasov. To je, mimochodom, takmer o 50 viac, ako v základnej časti odohral Jaromír Jágr. „Tiež som si nikdy nemyslel, že to bude trvať tak dlho, ale teraz už je naozaj čas ísť,“ hovorí Paul Devorski.
Po nedeľňajšom zápase Philadelphie s Pittsburghom, ktorý si sám vybral ako rozlúčkový – pretože rodina žije v Pensylvánii a do Philadelphie to mala dve hodiny autom – ho obklopil hlúčik novinárov a muž, ktorý má byť pri hokeji inak neviditeľný, naraz budil takmer rovnakú pozornosť ako Jevgenij Malkin, Sidney Crosby či Claude Giroux. V jeho tvári bolo vidieť dojatie, slzy si však zakázal, aj preto, ako sám povedal: „Nebral som to ako lúčenie, nechcel som sa zväzovať tým, kto z mojich blízkych sedí v hľadisku. Bol to jednoducho normálny zápas dvoch mužstiev HNL.“
A normálny svojím spôsobom bol. Keď v tretej tretine – ako neskôr uznal, neprávom – vylúčil Jakuba Voráčka na desať minút, publikum vo Wells Fargo Center kričalo od zlosti, lenže ubehli dve minúty, keď sa na obrazovke nad ľadom objavilo video, ktoré upozorňovalo, že Devorski končí, a razom aréna stála a tlieskala. Dokonca aj Voráček na trestnej lavici mu vzdával hold!
Devorski v tej chvíli na ľade len objal brata Grega, ktorý pre zmenu v zápase pískal „na čiare“, a potom víťazne zdvihol prst. Pískanie je v tejto rodine s ukrajinsko-írskymi koreňmi „dedičným“ remeslom. Otec Devorského bol rozhodcom 35 rokov. A keď Devorski junior končil v 24 rokoch kariéru hokejistu, prišiel za ním jeden reportér a pýtal sa:„Čo teraz budete robiť? Rozhodcu ako otec?“
Paul nemal o budúcnosti potuchy, preto len odvetil: „Neviem, možno.“ Druhý deň otvoril noviny a čítal titulok: Devorski mení hokejku za píšťalku.
„Naraz som si uvedomil, že by to mohlo byť dobré prilepšenie na pivo a že by na to stačilo pár večerov v mesiaci.“
Začínal s juniorskými ligami, ale potom si ho všimli hore, prešiel školením a 14. októbra 1989 pískal svoj prvý zápas v NHL, Hartford vs.NewJersey. Áno, všeličo sa za ten čas zmenilo. Hartford už dávno zmizol z mapy NHL, zmenil sa aj spôsob riadenia, ale Devorski hovorí:„Keď ešte hral Mario Lemieux, tak na ňom viseli traja hráči, ja som mal ruku dole a on aj tak dal gól. Dnes s nadsadením pískam, keď sa niekoho len dotknú.“
Teraz sa už pred hlúčikom novinárov jeho kamenná tvár roztápa. Slzy sú na krajíčku, zvlášť, keď padne otázka o jeho otcovi, ktorý ho k hokeju aj pískaniu priviedol. Má Alzheimerovu chorobu, minulý týždeň navyše prišiel aj infarkt. „Ale ráno pred mojím zápasom som mu volal a cítil sa dobre, Sľúbil, že sa bude pozerať. Tak snáď bol na mňa hrdý.“
Po 1594 zápasoch v NHL určite!