Ján Filc, tréner hokejových majstrov sveta z roku 2002:
"Do tohto hodnotiaceho balíka pribalím ešte aj obdobie olympijských hier, pretože odvtedy ťaháme takúto neúspešnú šnúru. To, že sme sa nedostali ďalej, je dôsledok určitých vecí, ktoré sa vyvíjali zlým spôsobom v našom hokeji. V tomto prípade na MS to bola daň za to, že sme sa psychicky nevedeli vyrovnať s úvodnými štyrmi zápasmi. Počítalo sa so ziskom určitého počtu bodov, ale mal som pocit, že nám zodpovednosť výrazne zviazala ruky. Báli sme sa prehier a víťazstvá boli bodovo málo ohodnotené. Zlomom bol štvrtý zápas s Nórmi, ktorý rozhodol o tom, že strata piatich bodov z dvanástich bola pomerne už veľká. Hrať potom z tejto pozície proti dobre rozbehnutým Fínom, Rusom a Američanom je zložité. Výkony v týchto zápasoch však boli diametrálne odlišné, no dva body z nich nám nestačili.

Vstup trénerovi Vůjtekovi vyšiel, a to bolo dobré. Zisk striebra naznačil, že by mohlo začať slušné obdobie, avšak opak bol pravdou. Uplynulé tri roky sme na ústupe. Nemyslím si, že pán tréner Vůjtek mal zostať vo funkcii po olympijských hrách či vlaňajších MS. Mohlo sa hľadať iné riešenie na štvorročný olympijský cyklus. A zdôvodnenie, že MS v budú v jeho rodnom meste, nebolo pre hokejovú verejnosť prijateľné. Mám za to, že slovenský hokej potrebuje impulz, niečo modernejšie, vnímavejšie. Verím tomu, že vedenie hokeja si vyhľadá trénerov, ktorí majú túto ambíciu a budú prínosom. Môže to byť výber zo slovenských trénerov v zahraničí ako Ľubo Pokovič v Minsku. Myslím však, že budú hľadať aj zahraničie, možno nejaký pokus zo Škandinávie či Severnej Ameriky. Uvidíme, všetky možnosti sú otvorené."

Peter Bartoš, hokejový majster SR s HC Košice:
"Rozhodlo to, že nezvládli jeden zápas s Nórskom. Predtým postrácali body remízami a museli všetko vyhrať. Sú tam mladí hráči a určite museli vedieť, že na MS musia hrať zodpovedne v každom zápase. Verím, že teraz nebudú hádzať vinu na slovenskú extraligu, že je slabá, pretože, ak som dobre videl, bol tam iba jeden hráč. Zvyšok bol z KHL a ostatných líg a tam treba hľadať chybu, mali sa ukázať. Na to aké máme podmienky na Slovensku je deviate miesto realitou, vyššie umiestnenia sú úspechom. Je to o jednom zápase, ak vám vyjde, tak ste králi. Mali vyhrať štyri zápasy a v play off je to potom hop alebo trop.

Už tu boli zahraniční tréneri, Kanaďan, či Čech. Treba dať šancu slovenskému trénerovi, máme svoje povahy. Mužstvo trošku trpí, nastupuje nová generácia ako Tomáš Tatar, či Kopecký, musia si zvyknúť na úlohy lídrov, chce to čas. Dôležité je, aby bol tréner dobrý psychológ a vedel komunikovať s hráčmi. Nesmie sa stať, že pod jeho vedením nebudú chcieť hrať. Výber musí byť z tohto pohľadu dôkladný."

Igor Liba, federálny hokejový majster sveta 1985:
"Priznám sa, že som nevidel prvé zápasy, pretože som bol odcestovaný v Prahe. Videl som zápasy proti Fínsku a Rusku. Musím povedať, že už je to klasický scenár počas MS, stretnutia, ktoré máme vyhrať, tak prehráme. Sú to zápasy s mužstvami, ktoré sú výkonnostne na tom podobne ako my a trápime sa s nimi. Potom prídu mužstvá 'zhora' ako Fínsko, Rusko a náš výkon sa stabilne zlepší. Je to však málo, pretože tie zápasy nezvládneme. Myslím si, že 9. miesto je reálnym obrazom slovenského hokeja. Veľa sa už o tom popísalo, my stagnujeme a okolité krajiny, ktoré sme bez problémov porážali, nás predbiehajú, výchovou mládeže a množstvom financií, ktoré idú do športu. Vypadla nám jedna generácia, desať rokov sme sa spoliehali na jedných a tých istých a to sa nám vypomstilo. Zabudli sme dať šancu novej generácii a teraz nemáme hráčov, ktorí by nás podržali na svetovom turnaji. Bol by som rád, ak by teraz nastúpil slovenský tréner, ktorý to bude mať ale naozaj ťažké. Mala by prísť mladá krv, nemyslím na Miroslava Šatana, či Richarda Lintnera. Mal by to byť niekto ako Zdeno Cíger, ktorý má skúsenosti ako asistent trénera SR, dokázal niečo so Slovanom a trénoval i trénuje mládež."

Otto Haščák, bývalý dlhoročný reprezentant, hrdina prvého samostatného úspechu slovenského hokeja, postupu do B-kategórie MS:
"Pred MS som nepočítal s tým, že budeme chýbať vo štvrťfinále. Myslel som si, že bez veľkých problémov postúpime. Keď ale začalo trápenie proti Dánom a ďalším papierovo slabším súperom, tak som bol z toho rozčarovaný a zneistený, čo sa deje. Chlapci hrali bojovný hokej, ale chýbalo strašne veľa vecí - taktika, prechod z obranného a cez stredné pásmo, nešli nám presilovky. Tréneri to miešali ako guláš v hrnci. V každom zápase hrala iná útočná trojica, čo tiež podľa mňa nepridávalo na psychike. Takisto nerozumiem ťahu posadiť kapitána Tomáša Kopeckého na tribúnu. S niečím podobným som sa dosiaľ nikdy nestretol, je to veľmi neštandardné. Keby sa to stalo na nejakom klubovom turnaji alebo v Lige majstrov, tak to človek pochopí, ale toto sú majstrovstvá sveta, v Európe vrcholné hokejové podujatie. Nemalo by sa to takto robiť.

Čo sa týka hráčov z NHL, tí sami čakali od seba asi viac. Tomášovia Tatar aj Jurčo strašne chceli, bolo to na nich vidieť, ale nedávali góly. Tatar bol po výbornej sezóne v Detroite sám šokovaný, ako mu to na MS nepadalo. Stále sú to mladí chalani, ktorí potrebujú mať v tíme pred sebou niekoho iného, kto bude dávať góly. Mariánovi Gáboríkovi to tiež nepadalo tak, ako si predstavoval. V presilovkách bolo zvolené zlé zloženie formácií, keby bolo na mne, hral by som ich s úplne inými hráčmi. Máme v mužstve iba dvoch pravákov. Michel Miklík, ktorý má dobrú strelu, sedí na tribúne. Nerozumiem zloženiam útoku, skladal by som ich úplne ináč. Nebola tam žiadna 'chémia', tí chalani si nevyhoveli. Myslím si, že to nie je iba môj názor. Je otázka na trénerov a realizačný tím, čo robili počas prípravy na MS a ako to skladali. Christián Jaroš je naším najlepším obrancom a len za to, že má 19 rokov, ho nezoberú na šampionát? Veď to je smiešne. Takýto hráč, ktorý má perspektívu, mal hrať v prvej alebo druhej obrannej dvojici. Rovnako aj Lukáš Kozák by nehral horšie ako niektorí obrancovia, ktorí sa predstavili na MS. Takisto Peter Čerešňák nehral zle v príprave. Nechcem nikomu krivdiť, ale niektorí hráči tu nemali čo robiť. Niektorí sem prišli vyložene nepripravení.

Na Slovensku nemáme veľkú trénerskú kvalitu. Máme jedného veľmi kvalitného a skúseného trénera, ktorý je pri 'dvadsiatke'". Prečo mu nedať šancu? Je to jediný vhodný kandidát na tento post, spomedzi Slovákov kvalitnejšieho trénera momentálne nemáme. Čo sa týka zahraničného trénera, je otázne, či zväz má peniaze, aby zaplatil Švédov alebo Kanaďanov. Českú cestu sme videli. Bol tam štyri roky. Netvrdím, že spravili všetko zle, však získali striebornú medailu, za čo si zaslúžia uznanie, ale podľa mňa, ak má byť na striedačke český tréner, tak tam môže byť rovno aj slovenský. V tom nevidím veľký rozdiel."

Matej Tóth, chodecký vicemajster Európy na 50 km:

"Škoda, že som nemohol sledovať zápas s USA, akurát som bol na masáži, no počúval som a mal som aj prehľad. Predchádzajúce zápasy som odsledoval pozorne, vedel som aj, že nám už nešlo o štvrťfinále, ale o dôstojnú rozlúčku. Ja si myslím, že sa to naozaj celé lámalo v detailoch. V športe sa konkurencia vyrovnáva všeobecne, aj v hokeji a papierovo slabší už priepastne za silnými tímami zaostávajú menej. Stačí malé zaváhanie a vráti sa vám to ako bumerang. Už v príprave boli signály zrejmé, naozaj to nebol tím súci na nejakú medailu. Treba však nastaviť reálne zrkadlo a všimnúť si aj pozitívne stránky. Proti kvalitným mužstvám sme ukázali svoju silu, no tento šampionát nebol o zápasoch s najsilnejšími, ale o zakolísaní, a my sme sa ho dopustili proti Nórom. A pritom, možno stačilo, keby mal náš tím o jedného dvoch hráčov spoza oceánu navyše a mohlo byť inak. Generácia mladých sa intenzívne hlási o slovo, treba trpezlivosť, vypadnutie netreba brať tragicky. V Ostrave bola povznášajúca atmosféra, Slováci majú hokej radi, šampionát prežili s emóciami a mne sa takáto atmosféra prihovárala so všetkým, čo k nej patrí."

Peter Hochschorner, trojnásobný olympijský víťaz, vodný slalomár:

"Rád by si bol aj súboj s USA pozrel, ale s bratom Pavlom 'zarezávame' na sústredení v Londýne, dejisku tohtoročných MS. Keby som mal možnosť, nenechal by som si tento zápas ujsť, no nedalo sa. Predchádzajúce zápasy som však odsledoval a ako každý, aj ja so si urobil názor. Slováci upútali veľkým chcením, snaha bola nesmierna. Niečo mi však v nej chýbalo, kulinársky povedané, dosolenie, alebo dokorenenie. V zohratosti sme mali medzery a hráči z NHL sa akoby ťažšie preorientovávali na veľké rozmery ľadu. Z toho vyplývalo, že si menej na ľade rozumeli. Keďže sa pohybujem v športe, tak naše účinkovanie na MS vnímam reálne, bez nejakých vášní. Nemali by sme si nič nahovárať, aj keď fanúšik najradšej vidí víťazstvá a medailu. Už pár rokov si treba všímať fakt, že sa nepohybujeme v elitnej skupine mužstiev, napokon to vidieť aj v prípravných turnajoch, špička hrá niekde inde, my sa musíme uspokojiť s menšou kvalitou. Asi je to reálne, že sme takto dopadli."

Milan Randl, najlepší slovenský džudista:
"Pri bitkách by som hokejistom vedel poradiť, to áno, niektoré boli veľmi poučné. Aj nejaké džudistické chvaty sa objavili, no na moje gusto sa veľmi rýchlo skončili. Ja hokej však uprednostňujem aj pred akčným filmom a tiež pred futbalom, hokej je dynamický, viac kontaktný, vždy sa niečo v ňom deje. Niektoré zápasy som si odtrpel, proti USA som popri cvičení v posilňovni letmo pozrel len to najhoršie, čo nás postihlo, prvú tretinu a samotné predĺženie. Počúval som rôzne komentované vety, súhlasím s tým, že keby sme podali taký výkon, aký nás sprevádzal proti silným mužstvám, tak by sme vo štvrťfinále nechýbali. "Prvé zápasy s tými, čo nasledovali v samom závere, sa nedali porovnávať. Ak ste zohratí, tak sa vám lepšie vybičuje výkon a netrpíte. A aj agresivitou potom narábate účelnejšie, k hokeju neodmysliteľne patrí a zdobí hlavne tých najlepších. Kto sa po zápase sťažuje, že ho stĺkli, tak obyčajne zápas prehral, víťaz si ho naopak užije zo všetkých stránok."