Vo svojej zbierke úspechov mal už prsteň za zisk Stanleyho pohára i dve zlaté olympijské medaily, ale aby sa stal 26. členom prestížneho Triple Gold Clubu, potreboval aj najcennejší kov z majstrovstiev sveta. V nedeľu sa ho dočkal. Sidney Crosby zažil s hokejistami Kanady spanilú pražskú jazdu, ktorú korunovali demoláciou Ruska vo finále v pomere 6:1.
"Je pre mňa cťou, že som mohol vstúpiť do Triple Gold Clubu. Potrebujete k tomu aj kus šťastia a ja som ho mal, keď som mohol hrať za niekoľko vynikajúcich tímov," vyznal sa po finálovom triumfe Crosby. Viac ako zisk zlatej trojkoruny ho však v danom momente tešil pohár pre majstra sveta.
"Mám veľkú radosť, že sme ho dokázali vyhrať. Mali sme tu veľa nových chalanov, nebolo veľa času sa zohrať. Ale prezentovali sme sa výborne, postupne sme sa zlepšovali a to najlepšie sme si nechali na posledný deň turnaja," nechal sa počuť kanadský kapitán.
Ani v kútiku duše si nepomyslel, že by Rusov mohli tak zdemolovať. "Vôbec mi nenapadlo, že vyhráme 6:1. Čakal som tesný zápas. V semifinále sme zdolali Čechov iba 2:0, ale proti Rusku sme odohrali skvelý duel. Premieňali sme šance a ukázali svoju silu. Šlapalo nám to nielen v útoku, ale aj v obrane a bránke. Podali sme fantastický tímový výkon," citovala Crosbyho oficiálna internetová stránka 79. MS.
Dvadsaťsedemročný center tak vo svojej kariére získal prakticky všetko, čo sa dalo vyhrať. Pred šiestimi rokmi vybojoval Stanley Cup s Pittsburghom, s kanadskou reprezentáciou dobyl zlato na ZOH 2010 i 2014. Teraz sa stal prvým kapitánom v histórii, ktorý doviedol svoje tímy k trom najcennejším hokejovým trofejam.
Vo vitríne má okrem toho aj zlatú medailu z juniorských MS 2005 a striebornú z MS 2004. Dvakrát získal Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča NHL a je aj dvojnásobným držiteľom Art Ross Trophy pre víťaza bodovania základnej časti profiligy (2007, 2014).
V Prahe prispieval počas celého turnaja bodmi k úspešným výsledkom svojho tímu, ale nevynikal až tak, ako iní kolegovia z útoku. Vo finálovom dueli však Crosby svoj výkon vygradoval, strelil gól, na ďalší prihral a patril k najlepším hráčom na ľade. Po záverečnej siréne tak mohol zdvihnúť nad hlavu vytúženú trofej.
"Najťažší bol pre nás zápas so Švédmi v základnej skupine. Začali sme skutočne zle, rýchlo sme prehrávali 0:3. Bolo to pre nás veľké poučenie a od druhej tretiny sme sa vrátili do hry. Ukázali sme veľký charakter a zápas otočili. Od toho momentu naše sebavedomie ešte viac stúplo a cítili sme, že zdoláme akýkoľvek tím, ktorý nám bude stáť v ceste," poznamenal.
Hoci pozornosť zámorskej verejnosti momentálne pútajú viac boje o Stanleyho pohár, Kanaďania ako hokejový národ sledovali aj vystúpenie svojich reprezentantov v Európe. Aj za oceánom si uvedomovali, akú nepriaznivú sériu ťahá "javorový list" na MS a túžili ju pretrhnúť.
"Ja to beriem tak, že hrať za Kanadu je vždy špeciálny pocit. Zakaždým vás prepadne hrdosť a zároveň veľké očakávania. Rozprával som sa s Jasonom Spezzom, ktorý si už dvakrát zahral vo finále majstrovstiev sveta (2008 a 2009, pozn. red.), ale ani raz neuspel. O to viac chcel zvíťaziť tento rok v Prahe a hovoril to aj chalanom. Titul svetových šampiónov radím vo svojej zbierke vysoko," hrdil sa Crosby. Majstrovské oslavy podľa neho nebudú veľmi bujaré. "Chlapci sa už v pondelok vracajú do svojich domov, ale nasajeme každú chvíľu a spoločne si to užijeme ako jeden tím," dodal.