Vincenzo Nibali sa po 16 rokoch stal prvým Talianom, ktorý dokázal vyhrať slávne preteky Tour de France. Kým predchádzajúcich edíciách rozhodovali o držiteľovi žltého dresu najmä náročné hory v Alpách a Pyrenejach, alebo časovky, tak dvadsaťdeväťročný cyklista tento rok odštartoval svoju triumfálnu jazdu do Paríža už v 5. etape na dlažobných kockách.
V severnom Francúzsku odštartovala pohroma viacerých favoritov, ale i dominancia Nibaliho. Kým mnohí cyklisti, vrátane obhajcu trofeje Chrisa Froomea, mali v daždivom počasí na "mačacích hlavách" veľké problémy, "žralok z Messiny" išiel pokojne a vypracoval si rozhodujúci náskok v boji o žltý dres.
Svojim najväčším konkurentom Albertovi Contadorovi, či Alejandrovi Valverdemu nadelil dve minúty. Keď navyše v desiatej etape vypadol aj Contador, Nibali mal už voľnú cestu za celkovým víťazstvom.
„Etapa na dlažobných kockách bola najdôležitejšia v boji o celkové víťazstvo," vyhlásil po oslavách na slávnych Elyzejských poliach. "Nebol som vtedy nervózny, aj keď som vedel, že môžem dokázať niečo veľké. Môj športový riaditeľ povedal: 'Choď tam a uži si to', no ja som mu odvetil: 'čo si mám užiť, však tam leje?' No išiel som pokojne. Myslím si, že mi v tom pomohli najmä moje skúsenosti s horským bicyklom. Cítil som, že mám kontrolu nad svojím bicyklom," citovala ho agentúra Reuters.
Súťažná minulosť na horskom bicykli vtedy pomohla aj ďalšiemu pretekárovi - Slovákovi Petrovi Saganovi. Aj keď nezachytil rozhodujúci únik Nibaliho s tímovým kolegom Jakobom Fuglsangom a etapovým víťazom Larsom Boomom, vyhol sa vážnym pádom a obsadil štvrté miesto.
Nibali sa však neuspokojil s náskokom a svoju dominanciu potvrdil aj v náročných horských etapách. Aj keď jazdil v žltom a s pohodlným náskokom, neustále útočil a potvrdzoval svoju prezývku. Ostatným adeptom na celkové umiestnenie tak prenechal len boj o druhé miesto. Samozrejme, čiastočne mu to uľahčili zranenia Froomea a Contadora. Nibali je však presvedčený, že by odjazdil skvelé preteky, aj keby pokračovali.
"Určite by to bolo ťažšie, pretože to sú veľkí pretekári a skvelí lídri. Verím, že sa ešte niekedy stretneme. No aj tak si myslím, že by som mal výborné preteky. Na túto Tour som sa veľmi dobre pripravil a dokázal som to v horských etapách. Bol som na čele pri každom finiši na vrchole. Cítil som sa výborne," pokračoval.
Svoju dominanciu na 101. ročníku slávneho podujatia a silu v kopcoch potvrdil, keď triumfoval v poslednej horskej etape z Pau do lyžiarskeho strediska Hautacam, počas ktorej pelotón zdolal aj legendárny Col du Tourmalet. O dva dni neskôr potvrdil celkové víťazstvo štvrtým miestom v časovke.
Dvadsaťdeväťročný Nibali sa tak stal iba šiestym cyklistom v histórii, ktorý vyhral všetky tri "Grand Tours". Celkové prvenstvo na domácom Giro d'Italia dosiahol vlani, na španielskej Vuelte triumfoval v roku 2010. Zaradil sa tak do elitného klubu k Felice Gimondimu, Jacquesovi Anquetilovi, Eddymu Merckxovi, Bernardovi Hinaultovi a Albertovi Contadorovi.
„Nikdy som nerozmýšľal nad rekordmi alebo nad históriou. Jednoducho idem vo svojej kariére postupne, krok za krokom. Keď som vyhral Giro, boli to pre mňa obrovské emócie, pretože keď som bol malý, stále som to pozeral. Vyrastal som sledovaním Marca Pantaniho," citovala ho agentúra Reuters.
Jazdec stajne Astana sa tak stal siedmym Talianom v 111-ročnej histórii Tour de France, ktorému sa podarilo vyhrať žltý dres. Naposledy to dokázal práve Pantani ešte v roku 1998. Nibali, ktorý zaknihoval aj štyri etapové triumfy, navyše zvíťazil najvyšším rozdielom od roku 1997, keď Nemec Jan Ullrich zdolal konkurentov o 9:09 minút.
"Pamätám si, ako som stál pred dvoma rokmi na pódiu, pozeral som sa na Bradleyho Wigginsa a dúfal som, že raz budem stáť na jeho mieste ja. Je to obrovská česť. Je to krajšie ako som si predstavoval," dodal.