Zhruba tridsať novinárov a asi rovnaký počet fanúšikov a rodinných príslušníkov hráčov či ich známych dnes očakával na bratislavskom letisku návrat úspešnej futbalovej reprezentácie z Luxemburska. Lietadlo s tímom, ktorý postúpil prvýkrát v histórii na majstrovstvá Európy, pristálo po pol druhej popoludní.
Ako prvý vystrašil striehnucich fotografov v oblečení národného tímu jeho technický vedúci Róbert Tomaschek. „A mňa si vyfotiť nechcete?“ žartovne odkázal smerom k médiám. Pol hodiny po ňom sa z dverí príletovej haly vyrútil kompletný tím v čele s trénerom Jánom Kozákom.
Objektom môjho záujmu bol reprezentačný obranca a hráč FC Liverpool Martin Škrtel, ktorý doviedol mužstvo k veľkému úspechu. „Nič vám nepoviem, hovoriť za nás bude len tréner,“ povedal pod kapucňou skrytý kapitán národného tímu. Rovnako sa vyjadrili aj ďalší futbalisti smerujúci k pripraveným automobilom.
Pred svetlá kamier a displeje diktafónov bol pripravený len hlavný kouč. „Let domov bol hladký, chlapci si v lietadle trochu zaspievali, ale po noci boli unavení. Všetko bolo od zápasu doteraz v poriadku, je dôvod oslavovať,“ skonštatoval Ján Kozák.
Zopár šťastlivcom sa podarilo uloviť podpisy alebo sa odfotografovať s „utekajúcimi“ futbalistami. Až keď už bolo takmer po všetkom, dozvedeli sme sa dôvod, prečo sa hráči odmietli vyjadrovať.
Jeden nemenovaný bulvárny denník mal mať totiž pre nich pripravené alkoholové testery – malo ísť o vtipnú ukážku, v akom stave a s koľkými promile pristáli reprezentanti Slovenska na rodnú hrudu. Futbalisti tento pokus o vtip pochopili a pre istotu sa nerozprávali vôbec s nikým. Faktom však je, že do Bratislavy nedorazili všetci strojcovia postupového víťazstva 4:2 v Luxembursku.
Chýbala aj najväčšia hviezda tímu a autor dvoch gólov Marek Hamšík, prítomný nebol ani stredopoliar AC Miláno Juraj Kucka či Miroslav Stoch. Korunu netradičnému „oslavnému“ príchodu úspešnej športovej výpravy dal jeden z najskúsenejších futbalistov Ján Ďurica.
Čakajúcim fotografom vulgárne vynadal a ukazoval prostredník. Tento jeho výstup výrazne pripomenul éru trénera Vladimíra Weissa, v ktorom sa zo strany trénera nadávkami nešetrilo. Zostáva veriť, že toto správanie bolo ovplyvnené iba dlhými nočnými oslavami.