Za slovenské zlato na zimnej olympiáde môžu tak trošku aj hokejisti. Zdeno Chára a spol. prišli v nedeľu povzbudiť biatlonistky počas ich prvej súťaže a Nastasia Kuzminová sa im za to špeciálne poďakovala: "Vďaka všetkým, ktorí mi verili, fandili mi a povzbudzovali ma. Vedela som, že sa chystajú prísť hokejisti ale na nástrele ani na rozjazdách som ich nevidela. Ale obrovské prekvapenie ma čakalo v kopci. Povedala som si, že do toho idem pomaly, ale keď tam stáli a povzbudzovali ma 'Nasťa poď do toho', tak sa mi nedalo ísť pomaly. Ten prvý kopec, to bolo neuveriteľné. To sa ozaj nedalo, keď sa na mňa valila taká vlna - 'Nasťa, poď do toho!"
Populárna Nasťa, na Slovensku populárna sťa tá z Mrázika, v mix-zóne tiež žiariaca skromnosťou. Trpezlivo rozdávala rozhovory najprv svetovým televíziám i rádiám a cez slovenské médiá odkázala fanúšikom, že všetkým ďakuje a že najkrajšie pre ňu znelo povzbudzovanie v slovenčine. Pritom sa stala kráľovnou biatlonového šprintu a istým spôsobom aj historickým fenoménom práve vo svojej rodnej vlasti. Obrala svojich rodákov o zlato aj odsunutím domácej pretekárky na striebornú pozíciu, ale nikto jej to vo vytrvalostnom komplexe Laura nedal pocítiť.
Aj by sa našincovi chcelo pohrať s pojmami a kontextami. Napríklad premenovať oblasť na vytrvalostný komplex Nasťa. Lebo žena, ktorá tam je aj nie je doma, vytrvalým štvorročným úsilím prešprintovala okolo bývalých krajanov a krajaniek a oznámila svetu - ja som Nasťa Kuzminová, slovenská reprezentantka a ako prvá biatlonistka som obhájila olympijský titul v akejkoľvek disciplíne. No nie je to na ruský komplex?
No ale ... Anastasia Kuzminová takto neuvažuje, vo svojej víťaznej pokore dokonca nepripustila, že by ostatnú konkurenciu deklasovala: "Zachránili ma dve nuly. Ešte neviem, aké boli tie bežecké časy, uvidíme po tom. Akurát viem, že som sa na strelnici snažila o rozvahu a neponáhľať sa. Trať bola dobrá, lebo sa ju snažili udržať v dobrom stave, ale samozrejme že s pribúdajúcimi pretekárkami sa to tam v kopcoch rozbíjalo. Takže možno to bolo v tom, že bolo treba podať takticko-technický výkon, hľadať, kde je tvrdšia časť trate."
Tým, že preteky boli neskoro (večer 18.30 miestneho času), Nasťa sa snažila tesne popoludní si trochu pospať. Nedalo sa jej. Bola príliš nervózna, ale: "Keď som prišla na štadión, všetko to opadlo. Uvoľnila som sa aj tým, že som do kamery poslal bozk. Veľmi som to chcela urobiť, aby som všetkým odkázala, že si tú podporu veľmi cením a nevedela som, či na to bude priestor a príležitosť po pretekoch. Som neuveriteľne šťastná. Mám neopísateľné pocity, tu na tejto olympiáde aj špeciálne. Ale s Vancouverom to nechcem porovnávať. Tam to bolo nečakané, ale tu sme na tom systematicky pracovali, aby som včas mala tú najsprávnejšiu formu a to je výsledok štvorročnej roboty. Verili sme, že pri tejto drine sa to musí podariť."
Zo strany slovenskej Nastasie to ale nemusí byť zďaleka všetko. Nielenže pravdepodobne absolvuje celý olympijský program, ale v utorok ju v druhej časti stíhačky budú prenasledovať ostatné súperky z úctivej vzdialenosti. Pravda, jej veľký náskok na balík ďalších medailových adeptiek relativizuje biatlonové špecifikum v nevyspytateľnosti streľby, navyše na štyroch položkách. Tak či onak, tentoraz si bude musieť poradiť asi bez hokejistov: "Bola by som veľmi rada, ale viem, že oni majú svoj program a musia sa sústrediť na svoje výkony. Myslím, že naopak, že teraz som na rade ja a budem sa snažiť ich prísť v zápasoch podporiť."