Pyrros Dimas myslel na najkrajšie lúčenie, aké si športovec môže priať. Grécka vzpieračská legenda vyhrala trikrát olympijské zlato, na hrách vo vlasti však v roku 2004 získal "len" bronz. Ako by aj to symbolizovalo veľkú zostupnú tendenciu.
Dnes je Dimas ľavicovým politikom a ako grécky poslanec natvrdo hovorí: "Urobili sme najväčšiu chybu našej histórie."
Čo je na krajinu s tak bohatými dejinami veľmi odvážne tvrdenie. Ale je pravda, že následky aténskej olympiády sú príbehom kolosálnych chýb. Nechajme ešte raz hovoriť Dimasa: "Keď hry skončili, štadióny sme zavreli a nechali ich zhniť a zchátrat. Vec, čo mala stáť 2 až 3 milióny eur, zrazu stála 13 alebo 14 miliónov. Neexistovala absolútne žiadna kontrola. Olympijskú výhodu sme nevyužili."
Peniaze na veľkú party
Snímky, ktoré pri výročí desiatich rokov od začatia hier zadovážili svetové agentúry, sú smutne vypovedajúce. Pre Grécko to vtedy boli týždne veľkej slávy, avšak pohľad späť bolí. "Čo by sme mali oslavovať?" Citovala agentúra Reuters predavačku zeleniny Eleni Goliuovú. "Naše peniaze, ktoré navyše ani reálne nemali, utratili za jednu veľkú party. Vidíte, že by teraz nejaké prachy ostali na oslavu?"
V Grécku už roky nie je dobre, finančná kríza krajinu tvrdo zasiahla. Ako by sa hodili peniaze vložené do štadiónov. Celkom všetko stálo 16 miliárd dolárov (takmer 12 miliárd eur)...
Iste, napríklad investície do infraštruktúry vidieť sú; kto vie, či by Atény bez hier mali také metro, k akému im pomohla olympiáda. Lenže americký ekonóm Andrew Zimbalist, ktorý sa zaoberá hospodárskymi dôsledkami veľkých športových podujatí, to obracia do úplne opačnej perspektívy.
"Prečo by nemohli Atény jednoducho len nainvestovat veľké peniaze do infraštruktúry bez toho, aby museli hostiť olympiádu?" Pýta sa Zimbalist. "Keď hry skončia, zachvátia krajinu pocity úspechu, hrdosti. Lenže tie vyšumia. Nie je to nič trvalé. "
Čo naopak zostane, sú nepoužiteľné stavby nazývané "biele slony".
Krajine chýbali vizionári
"To, ako štadióny vyzerajú, vrhá na našu krajinu tieň hanby," uznáva Spyros Capralos, v roku 2004 člen organizačného výboru. Koho viní? Všadeprítomných byrokratov a na druhej strane naopak chýbajúcich vizionárov: "Nikto sa nepozrel do budúcnosti. Nikto nemyslel na to, ako drahé tieto stavby budú, keď olympiáda skončí."
Aký je to rozdiel napríklad oproti predvlaňajším hrám v Londýne. Keď "Kiki a Maki" a ďalšie účastníčky a účastníci turnaja v plážovom volejbale nastupovali pod pôsobivým dohľadom Big Benu, hrali na štadióne, ktorý sa po olympiáde jednoducho demontovali. Podobný osud postihol aj štadión pre moderný päťboj v Greenwichi.
"Atény 2004 sú posledným príkladom éry, v ktorej si demokratické krajiny mysleli, že olympiáda je rozumná investícia," napísal magazín Business Insider.
Memento pre ďalšie hry
Platí to určite pre hry v Pekingu a v Soči. Obe olympiády mali za cieľ pôsobiť ako ohromne drahá legitimizácia režimov, Čína navyše hry brala ako možnosť predstaviť sa svetu v úlohe ozajstnej superveľmoci. Londýn naopak - cez nesporne veľké náklady - využil olympiádu k oživeniu východnej časti mesta a navrch ako vlajkovú loď celonárodnej snahy o väčšiu podporu športu i zdravého životného štýlu.
Atény majú byť mementom nielen pre blížiace sa hry v Riu, ale aj v dlhšom horizonte. Smutného desaťročného výročia si dobre všímajú napríklad denníky v Bostone; toto mesto zvažuje prípadnú olympijskú kandidatúru. A "veľké grécke ponaučenie" od takejto myšlienky skôr odrádza (hoci príklad Atlanty 1996 je v mnohom pozitívny).
Ani Gréci vzdor všetkým útrapám nechcú svoju hviezdnu športovú hodinu úplne zavrhnúť. "Je mi smutno, že sú hry brané ako úplne neúspešné," vyjadril sa Spyros Capralos: "Bol to športový úspech a Aténam navyše vdýchol život. Zvýšil sa počet turistov, je tu moderné letisko, nové cesty a metro, telefónna sieť funguje a ani v tých najväčších horúčavách už nedochádza k výpadkom elektriny. "
Lenže potom sa pozriete na bazén plný odpadkov, schátrané ihrisko a hlavne na účty.
A je zrejmé, že klady s desaťročným odstupom rozhodne neprevažujú. Ako k výročiu uviedol profesor ekonómie Dimitris Mardas z univerzity v Solúne: "Také náklady, také obrovské plytvanie peniazmi. A všetko len kvôli show."