Dejiskom ZOH 2022 bude Peking, ktorý v súboji o pridelenie usporiadateľských práv zdolal jediného protikandidáta, kazašské mesto Almaty. Rozhodlo o tom piatkové hlasovanie členov Medzinárodného olympijského výboru (MOV) v Kuala Lumpur za účasti jedinej slovenskej zástupkyne Danky Bartekovej.
Voľba prebehla prostredníctvom hlasovacích lístkov, keďže elektronický systém nepracoval spoľahlivo. Peking získal 44 hlasov členov MOV, Almaty o štyri menej.
"Teším sa, že dnešná voľba bola medzi dvoma silnými kandidátmi. Ktokoľvek by vyhral, priniesol by veľmi dobré hry. Oba výbory spravili neuveriteľne veľa práce a oba projekty boli v súlade s Agendou 2020. Aj výsledok veľmi ukazuje, že to bolo veľmi tesné a nebolo to jednoznačné," uviedla po voľbe pre TASR Barteková.
Hoci boli Almaty oproti Pekingu outsiderom, úspešná slovenská strelkyňa si myslí, že mali aj veľkú výhodu. "Bol ňou kompaktný koncept, pretože vzdialenosť medzi športoviskami bola do 35 minút času na cestovanie. Bolo to kvázi na jednom mieste. Peking priniesol napriek vyšším vzdialenostiam možnosť rýchlovlakov, ktorými by presuny trvali okolo jednej hodiny. Bola tam síce obava o výrobu snehu, no Peking potrebuje len jedno percento zo zásob vody na vytvorenie umelého snehu. Navyše má už k dispozícii existujúce zariadenia na jeho výrobu," dodala Barteková.
Čínska metropola sa stane historickým mestom, ktoré dostalo právo usporiadať letné aj zimné olympijské hry. Naposledy bol Peking dejiskom veľkého fóra v roku 2008 a práve na tomto podujatí postavil organizačný výbor svoju kandidatúru. Číňania uviedli, že veľké množstvo športových areálov pre ZOH 2022 využijú práve z OH 2008.
Jediný problém predstavujú lyžiarske strediská Jen-čching a Čang-ťia-kchou, ktoré budú musieť umelo zasnežiť. Starosta Pekingu Wang An-šun v záverečnej prezentácii navyše deklaroval, že olympiáda v roku 2008 dodala mestu impulz na 130-miliardovú investíciu do zlepšenia kvality vzduchu. Metropole sa podarilo odstrániť aj viac ako milión vozidiel, ktoré výrazne znečisťovali ovzdušie.
Veľkou konkurenciou vo voľbe dejiska ZOH 2022 bolo kazašské mesto Almaty, ktoré svoj projekt postavilo na využití prírodného snehu a čistého horského vzduchu. Napriek pozitívnym ohlasom od členov MOV nemali Almaty v porovnaní s Pekingom dostatočné ekonomické zabezpečenie.
Hoci nedostatok prírodného snehu a pribúdajúce verejné protesty za porušovanie ľudských práv vrhali na čínsku metropolu negatívny tieň, naďalej bola favoritom číslo jeden. Delegácia z najpočetnejšej krajiny sveta ubezpečila MOV, že Peking bude bezpečnou a férovou voľbou. V jeho prospech rozhodlo množstvo odskúšaných faktorov z hier v roku 2008 na čele s ekonomickou stabilitou.
Kazašský premiér a líder organizačného výboru protikandidáta Karim Massimov však deklaroval, že aj menej rozvojové krajiny sú pripravené na zvládnutie organizácie takéhoto veľkého podujatia.
Kazachstan by sa v prípade pridelenia práv na ZOH 2022 stal najväčšou moslimskou krajinou, ktorá by mala možnosť usporiadať veľké fórum. Vzhľadom na množstvo funkčných dejísk z Ázijských hier v roku 2011 a bohatý ropný priemysel by to krajina podľa neho finančne utiahla.
Dejiskom ZOH mládeže v roku 2020 bude Lausanne. Švajčiarsky organizačný výbor zdolal v hlasovaní jediného protikandidáta, ktorým bol rumunský Brašov. Ten hostil pred dvomi rokmi zimný európsky olympijský festival. Prvé ZOH mládeže usporiadal v roku 2012 Innsbruck, o rok neskôr bude dejiskom druhej edície nórsky Lillehammer.
Prehľad dejísk ZOH:
1924 - Chamonix (Fr.)
1928 - St. Moritz (Švaj.)
1932 - Lake Placid (USA)
1936 - Garmisch-Partenkirchen (Nem.)
1948 - St. Moritz (Švaj.)
1952 - Oslo (Nór.)
1956 - Cortina D'Ampezzo (Tal.)
1960 - Squaw Valley (USA)
1964 - Innsbruck (Rak.)
1968 - Grenoble (Fr.)
1972 - Sapporo (Jap.)
1976 - Innsbruck (Rak.)
1980 - Lake Placid (USA)
1984 - Sarajevo (Juhoslávia)
1988 - Calgary (Kan.)
1992 - Albertville (Fr.)
1994 - Lillehammer (Nór.)
1998 - Nagano (Jap.)
2002 - Salt Lake City (USA)
2006 - Turín (Tal.)
2010 - Vancouver (Kan.)
2014 - Soči (Rus.)
2018 - Pjongčang (Kór.rep.)
2022 - Peking (Čína)