Má len 20 rokov a už si vybojovala druhý turnajový titul z podujatia najvyššej kategórie WTA Tour. Anna Karolína Schmiedlová sa posunula vo svetovom rebríčku o šestnásť miest na 44. pozíciu. Vďaka tomu je odvčera slovenskou tenisovou jednotkou.

V Bukurešti ste suverénne dokráčali k turnajovému titulu bez straty jediného setu. Čím si vysvetľujete takú dominanciu na tomto podujatí?

V prvom rade sa veľmi teším, lebo som vôbec nepočítala s tým, že sa mi taký vydarený týždeň môže podariť. Už doma na tréningoch som hrala dobre, mala som dobrú prípravu a sústredila som sa na každý tréning. Nie je ľahké po turnajoch na tráve prejsť plynulo naspäť na antuku. Dala som do toho všetko a keďže na tráve mi to veľmi nešlo, v Bukurešti som sa tešila na každý zápas. Cítila som pokoj vo svojej hre a o to viac ma víťazstvo teší.

Vykompenzovali ste si sklamanie z posledných dvoch mesiacov a najmä po výsledkoch na grandslamových turnajoch v Paríži na French Open a vo Wimbledone?

Presne tak. Dodala som si týmto triumfom sebavedomie. Lebo som nehrala zlý tenis v posledných týždňoch – no vystúpenie na French Open ma doteraz mrzí. Je to môj obľúbený turnaj a tam som mala vyhrať ten súboj prvého kola. Alebo aspoň minimálne jeden set. Teraz som rada, čo som predvádzala a bola som so svojou hrou naozaj spokojná.

Odvčera ste rebríčkovo najvyššie postavenou Slovenkou po menách ako Karin Habšudová, Daniela Hantuchová či Dominika Cibulková. Čo to pre vás znamená?

Je to niečo výnimočné, považujem to za ďalší míľnik v mojej kariére. No nezáleží na tom, ktorá z nás je jednotkou – všetky slovenské hráčky sú veľmi dobré a hlavne sme v rebríčku len tesne pri sebe. Či som jednotkou ja jeden týždeň, Dominika alebo ako naposledy Magdaléna Rybáriková, nie je až také dôležité. Prajem im aj sebe, aby sme boli čo najvyššie. Najlepšie, keby sme boli všetky v Top 20.

Roky 2013 a 2014 ste v rebríčku končili až v ôsmej desiatke rebríčka. Čo sa zmenilo, keďže v tomto roku ste poskočili už o 30 miest vyššie?

To je ťažká otázka. Vlani som mala veľkú krízu, ktorú nebolo ľahké prekonať. A potvrdilo sa, že druhý rok na okruhu WTA Tour je ťažký, keďže súperky vás už poznajú a vedia na vás pripraviť taktiku. Som rada, že som to tento rok zlomila a že sa mi darí. Chcem v tom ďalej pokračovať. Mojím snom je udržať sa v Top 50 a posúvať sa čoraz vyššie.

Za titul v Bukurešti ste zarobili 48-tisíc dolárov, celkovo v tejto sezóne už vyše 300-tisíc. Do čoho ich plánujete investovať?

Veľmi by som chcela v Bratislave zohnať nejaký byt, či už na hypotéku alebo iným spôsobom. Bývame teraz v malom podnájme, kde sa so sestrou a mamou ledva zmestíme. Preto by som rada kúpila väčší byt, no nie je to vôbec ľahké. Určite takéto turnajové tituly pomôžu a postupne si našetrím na nejaké pekné bývanie.

Čím vyššie sa budete vo svetovom rebríčku posúvať, tým väčšieho záujmu sponzorov by ste sa mohli dočkať. Už sa o vašu osobu zaujímajú spoločnosti?

Nijako extra zvlášť. Mám sponzora na šaty a oblečenie, raz za čas mám nejaké fotenie, ale nie je to nič zvláštne. Pokojne by som takýchto aktivít zvládla aj viac.

Rovnako ako v apríli v Katoviciach aj teraz ste vyhrali turnaj bez trénera, ktorý ostal doma. Znamená to, že víťazíte, len keď nie je na tribúne?

Je to dosť zvláštne, najmä pre neho. Určite mu to budú teraz všetci pripomínať... No určite má radosť z môjho úspechu, neustále spolu telefonujeme a pripravujeme taktiku na každú súperku. Povedala by som, že to bola náhoda a určite by som vyhrala aj keby ma sledoval naživo. No stalo sa to už druhýkrát, tak neviem.

Včera ste boli na skok v Bratislave a už dnes hráte ďalší turnaj v Bad Gasteine. Ide s vami aj tréner?

Idem opäť iba s mamou. Aj keď to po náročnom minulom týždni nebude ľahký turnaj. S trénerom pôjdem až na sériu podujatí v USA, kde začínam v Cincinatti a program tam vyvrcholí posledným grandslamom roka US Open. Nahrala som teraz dosť bodov do rebríčka a nemusím sa za nimi naháňať na menších turnajoch.

Americké turnaje sa konajú na tvrdom povrchu. Dokážete na tomto podklade uhrať také výborné výsledky, ako sa vám darilo na antuke?

V Katoviciach som vyhrala na tvrdom povrchu, takže určite na ňom viem zahrať dobre. Záleží aj na tom, aký presnejšie ten povrch je – či je rýchlejší alebo pomalší. Uvidíme, čo sa mi v USA podarí, celú zimu na ňom trénujeme. Síce antuka je môj najobľúbenejší povrch, ale ani s „hardom“ nemám problém.

Čím ste oslávili zisk druhého turnajového titulu v kariére?

Ešte ničím, pred chvíľou som vybavila tlačovú konferenciu v Bukurešti, som na ceste do hotela. K oslave sa dostanem asi až po turnaji v Bad Gasteine, keď budem mať voľnejšie dva týždne.